Palestínsky mladík s balvanom v ruke čaká na izraelské vozidlá na streche budovy v Nábuluse.
FOTO- TASR/EPA
(teda, ak mu to dovolí Jásir Arafat), hrozí, že občiansku vojnu rozpúta.
Aj keď ho včerajší útok Izraela na popredného člena Hamasu v pásme Gazy od zásadného rozhodnutia môže načas oslobodiť.
Abbás má tiež možnosť rezignovať. Odstúpením sa vyhrážal už niekoľkokrát, naposledy v stredu, keď Arafatovi predložil zoznam protiteroristických opatrení ministra bezpečnosti Muhammada Dahlana. Okrem iného obsahujú postavenie ozbrojených krídiel Hamasu a Islamského džihádu mimo zákona, zatýkanie extrémistov zodpovedných za utorňajší atentát v Jeruzaleme či zatvorenie mešít a škôl spravovaných oboma organizáciami.
Hoci tieto opatrenia vyzerajú razantne, samotné palestínske zdroje hovoria, že nie všetky sa z papiera presunú do ulíc v pásme Gazy a na západnom brehu Jordánu. Abbás, ktorý si uvedomuje minimálnu podporu palestínskej verejnosti, chce, aby ich otvorene podporil oveľa populárnejší Jásir Arafat. Ten ich napriek Abbásovej hrozbe rezignáciou zatiaľ nemieni schváliť. Na odôvodnenie si od Abbása požičal argument o obave z vypuknutia občianskej vojny. A po útoku v Gaze má ďalší - na čo robiť voči Izraelu ústretové gestá, keď vraždí Palestínčanov.
Aj keď sa konfrontácia medzi palestínskou samosprávou a militantmi zrejme teraz odloží, neznamená to, že k nej nemusí prísť. Je to nevyhnutná podmienka na vznik demokratickej Palestíny.
Známy izraelský ľavicový politik Uri Avineri ponúkol Palestínčanom návod, ako na to. Pripomenul im rozhodnutie izraelského premiéra Davida Ben Guriona, ktorý sa pred 55 rokmi rozhodol zlikvidovať židovskú militantnú skupinu Irgun. Jednoducho dal vyhodiť do vzduchu loď naloženú zbraňami pre členov organizácie.
Avineriho historická paralela však trochu kríva. Ben Gurion na rozdiel od palestínskej samosprávy nikdy teroristov neoznačoval za mučeníkov a neorganizoval tábory pre ich nasledovníkov.
JANA MIKUŠOVÁ
