Prepis telefonátu (súdruha) Leonida Iľjiča Brežneva so (súdruhom) Alexandrom Dubčekem 13. augusta 1968. Začiatok rozhovoru 17.35 h, koniec 18.55 h.

BREŽNEV: Alexander Stepanovič, potreboval som s tebou dnes nutne hovoriť. Volal som skoro ráno, cez deň, ale ty si bol celý ten čas v Karlových Varoch, potom si mi volal, ale ja som si práve išiel pohovoriť so súdruhmi a teraz som sa vrátil. Povedali mi, že u vás zasadá predsedníctvo mimoriadneho zjazdu. Nezdržujem ťa príliš týmto rozhovorom?

DUBČEK: Nie, prosím, súdruhovia mi už povedali, že ste chceli so mnou hovoriť. Práve som sa vrátil z Karlových Varov. Stretli sme sa so súdruhom Ulbrichtom.

BREŽNEV: Ako prebehlo stretnutie?

DUBČEK: Myslím, že dobre.

BREŽNEV: Máme málo času, preto dovoľ, aby som prešiel priamo k veci. Znova sa na teba obraciam: mám obavu, že prostriedky masovej propagandy nesprávne vysvetľujú naše porady z Čiernej nad Tisou. Snažia sa útočiť na zdravé sily, hlásajú antisovietizmus a antisocialistické idey. Pritom nejde o ojedinelé vystúpenia, ale o organizovanú kampaň, tieto tlačové orgány vystupujú ako hlásna trúba pravicových antisocialistických síl. Na politbyre sme jednomyseľne dospeli k záveru, že existujú všetky dôvody, aby sme hodnotili vytvárajúcu sa situáciu ako porušenie dohody z Čiernej nad Tisou. Mám na mysli dohodu, ktorú sme uzavreli medzi štyrmi očami, mám na mysli dohodu zo stretnutia našich „štvoriek“, mám na mysli dohodu medzi naším politbyrom a predsedníctvom vašej strany.

DUBČEK: Už som vám povedal, aké opatrenia prijímame, aby sme skoncovali s antisovietskymi a antisocialistickými vystúpeniami prostriedkov masovej propagandy. So všetkou zodpovednosťou vám hovorím, že ak nám neveríte, ak nás považujete za podvodníkov, tak prijmite také opatrenia, ktoré vaše politbyro považuje za nutné.

BREŽNEV: Saša, chápem, že si nervózny, chápem, že je to pre teba veľmi zložitá situácia. Ale ty pochop, že s tebou hovorím ako s priateľom, že chcem pre teba len dobro. Ak si spomínaš na náš rozhovor vo dvojici, na rozhovor našich „štvoriek“ a na to, ako sme predložili opatrenia na zavedenie poriadku v prostriedkoch masovej komunikácie, boli sme to my, a nie vy, kto vám hovoril, že je to neľahká vec, že vziať do rúk prostriedky masovej komunikácie si žiada čas, pretože pravičiari nasadili všade svojich ľudí, doslova všade, vo všetkých prostriedkoch propagandy a masovej informácie sedia pravičiari a dirigujú všetko cez Pelikána, Císařa, Kriegla a ďalších naničhodníkov. Ale vy ste vtedy v Čiernej nad Tisou povedali, že sa s touto prácou vyrovnáte, že nijakú našu pomoc nepotrebujete (prechod na vykanie, pozn. red.). Tieto otázky je možné riešiť na prvom predsedníctve. A treba povedať, že ste vtedy bez nášho nátlaku, z vlastnej vôle sám vyhlásili, že tieto otázky vyriešite doslova v najbližšom čase.

DUBČEK: Ja sám tieto otázky nemôžem riešiť. Či je jednoduché (súdruh) Brežnev, riešiť také otázky?

BREŽNEV: Ale ako ľahko bolo hovoriť v Čiernej nad Tisou. Nedá sa hovoriť, Saša, tak podráždene ako teraz ty. Hovoríme spolu o veľmi vážnych a veľkých otázkach, ktoré riešia osud nielen Komunistickej strany Československa, ale osud celého socialistického tábora. Chcem sa od teba len celkom jasne dozvedieť, kedy mieniš splniť záväzky, na ktorých sme sa dohodli na porade v Čiernej nad Tisou. Pochop, že nie je možné nasledujúce: stretnú sa dve bratské strany, prijmú riešenie a v priebehu desiatich dní sa už objavia nové náznaky. Neviem, či môžeš informovať súdruhov v predsedníctve o našom rozhovore, o obavách zo vzniknutej situácie.

DUBČEK: Určite, okamžite o tom poviem (súdruhom) Černíkovi a Smrkovskému.

BREŽNEV: Áno, to je dobre, treba o tom povedať Černíkovi a Smrkovskému, ale ja, Saša, myslím, že aj ostatní súdruhovia sú rovnoprávnymi členmi predsedníctva a aj ich nejako treba informovať o mojom telefonáte. Ak to chceš vedieť, môžu ti pomôcť lepšie ako Černík a Smrkovský.

DUBČEK: My teraz máme na predsedníctve iný program rokovania, ale nájdem možnosť, ako informovať všetkých súdruhov o tomto rozhovore.

BREŽNEV: Saša, zo všetkého najviac ma znepokojuje, že neodvolávate z funkcií tých troch, na ktorých odvolaní sme sa dohodli. Ak ste úprimne presvedčení, že treba odvolať Císařa, Kriegla (v prepise chybne Koldera, opravil editor Jindřich Pecka, pozn. red. Týdne), Pelikána a že je to treba, o tom som hlboko presvedčený, pri úprimnom presvedčení to môžete urobiť rýchlo a jednoducho.

DUBČEK: Aké máte dôvody, aby sa to urobilo okamžite?

BREŽNEV: Tieto dôvody sme ti povedali v Čiernej nad Tisou. Krieglovi sme priamo do očí povedali, čo je zač. Otvorene sme mu to povedali aj na plenárnom zasadaní. Aké zdôvodnenie ešte chceš, Saša?

DUBČEK: Na budúcom pléne bude zvolený iný prvý tajomník ÚV KSČ.

BREŽNEV: Saša, nezachádzaj do krajnosti, to je nežiaduci rozhovor. Neviem, odkiaľ so mnou hovoríš, možno, že nemôžeš hovoriť dosť otvorene, potom sa dohovoríme, že po predsedníctve za tebou príde (súdruh) Červonenko a ty mu podrobnejšie povieš, kedy a ako uvažuješ vyriešiť otázky, na ktorých sme sa dohodli na porade.

DUBČEK: Nič viac nemôžem povedať. Povedal som všetko (súdruh) Brežnev a (súdruhovi) Červonenkovi nemôžem povedať viac.

BREŽNEV: Prosím, teda, povedz mi, budeš riešiť tieto otázky na pléne alebo nebudeš?

DUBČEK: Už som vám povedal všetko. Všetky otázky môžeme riešiť svojimi silami. Ale ak si myslíte, že je nutné prijať opatrenia, prijmite ich.

BREŽNEV: Ja sa pýtam na niečo iné, Saša: kedy si zamýšľal riešiť to, na čom sme sa dohodli.

DUBČEK: Vy sa ma nepýtate, ale vytýkate.

BREŽNEV: Nevytýkam, ale konštatujem, že sa po našich poradách nič nezmenilo.

DUBČEK: Nelipnem na tejto funkcii. Nemôžem ďalej pracovať bez dostatočnej podpory, v situácii neustáleho napádania.

BREŽNEV: Saša, chcem ti otvorene povedať, že všetky tie ťažkosti, o ktorých hovoríš, ste si zavinili sami. Prehliadli ste, že pred vašimi očami dosadili Císař a Kriegel do tlače, rozhlasu a televízie svojich ľudí.

DUBČEK: Leonid Iľjič, prosím vás, povedzte, čo robiť.

BREŽNEV: Je mi ťažko dávať ti rady. Ale chcem ti povedať, že ak budeš balansovať medzi pravicou a ľavicou, nič nedokážeš. Okolo seba máš veľa blízkych súdruhov. Ak sa oprieš o tento aktív, potom nebude Císařov a Krieglov. Treba na nich udrieť na zjazde tak, aby sa nevzchopili. Len za tejto situácie príde Komunistická strana Československa s dobrou tvárou na zjazd.

DUBČEK: Myslíte si, že ja to nechcem?

BREŽNEV: Nie, nemyslím, ja ti verím. Verím, že všetko to dobré, čo ti želáme, prijmeš ako nutné, že pochopíš, že sme pripravení ti akokoľvek pomôcť. Ty si veľmi dlho hovoril o ťažkostiach. Chcem ti povedať, že každú otázku je vždy možné skomplikovať.

DUBČEK: My nič nekomplikujeme, riadime sa reálnou situáciou v krajine.

BREŽNEV: Áno, konštatujem, že vaše predsedníctvo ÚV nič neriadi a že je nám ľúto, že sme to nevedeli na porade v Čiernej nad Tisou. Ja nemôžem za chrbtami členov nášho politbyra riešiť nové otázky. Mimochodom, chcel by som sa ešte spýtať na rozhodnutia, ktoré sme prijali v rámci „štvoriek“. Zveril si sa s tým (súdruhovi) Biľakovi a ostatným tvojím blízkym súdruhom?

DUBČEK: Áno, oznámil som (súdruhovi) Biľakovi, čo sme riešili na poradách „štvoriek“.

BREŽNEV: To si, Saša, urobil správne. To sú tvoji najspoľahlivejší, najbližší priatelia. Ja ti naliehavo radím: opieraj sa o nich, opieraj sa o nich a vtedy zvíťazíš. A nebudeš musieť čakať na plénum, všetky otázky môžeš s ich pomocou riešiť na predsedníctve.

DUBČEK: Počkajte predsa, Leonid Iľjič, do pléna.

BREŽNEV: No, ak toto plénum bude skoro, tak počkáme.

DUBČEK: Chápem dobre, Leonid Iľjič, vaše úmysly, zvážte, prosím, i naše ťažkosti.

BREŽNEV: Veľmi jasne vidím tvoje ťažkosti, Saša, ale s ťažkosťami treba bojovať.

DUBČEK: Sily sú vyčerpané. Ja zamýšľam odísť z tejto práce. Drahý Leonid Iľjič, prosím, ospravedlňte ma, že som snáď hovoril trochu podráždene.

BREŽNEV: Rozumiem, Saša, ťažkosti a nervy. Chcem, aby si pochopil, že v rámci toho, o čom sme sa dohodli v Čiernej nad Tisou, treba prijať opatrenia a splniť tieto záväzky.

DUBČEK: My si nemenej ako vy želáme, aby boli tieto otázky kladne vyriešené.

BREŽNEV: Beriem na vedomie tvoje vyhlásenie, Saša. Ale ty pochop tiež nás, že my to tiež nemáme ľahké.

DUBČEK: Leonid Iljič, ešte raz vyhlasujem, že my neodmietame plniť dohody z Čiernej nad Tisou. Ide len o lehotu plnenia, veď konkrétne lehoty sa v dohode neuvádzali, a potrebujeme čas, aby sme to všetko splnili.

BREŽNEV: Tak túto otázku nestavaj. Tak ako pri každej otázke boli dohodnuté konkrétne lehoty. Veď ak sme si povedali, že to bude povedané v najbližšom čase, do zjazdu, tak už je lehota plne vymedzená. To nie sú dva-tri dni, ale keď do zjazdu, tak je jasné, že všetko musí byť riešené, povedzme, v auguste.

DUBČEK: Ja vás uisťujem, že urobíme všetko pre to, aby sme splnili dohodu.

BREŽNEV: Dobre, budeme pozorne sledovať vývoj udalostí. Teraz by som sa chcel, Saša, s tebou dohovoriť na pokračovaní našich rozhovorov. Chápem, že je nevhodné, keď všetci súdruhovia sedia a ty si odišiel a zhováraš sa so mnou.

DUBČEK: Súhlasím. Určite si ešte raz prehovoríme po predsedníctve.

Žiadny ďalší telefonát sa nekonal. Tvárou v tvár sa stretli o týždeň neskôr v Moskve, kam Dubčeka ruskí okupanti odvliekli. (krátené)

Prevzaté z časopisu Týden 30. 6. a 7. 7. 2003