August 1968 – Vinohradská trieda pred budovou Československého rozhlasu v Prahe. FOTO – ČTK
Bol útok vojsk Varšavskej zmluvy na Československo v auguste 1968 taký prekvapivý, ako si na to spomínajú pamätníci? Z najnovších výsledkov historických bádaní plynie, že nie. Velenie československej armády o tom vedelo.
„Prichádzali správy od veľvyslancov, ktorí si spomínali na pohyb vojsk v Nemecku, Maďarsku či Poľsku. Vyzerá to, že časť velenia československej armády si začala pripúšťať, že k zásahu môže dôjsť,“ hovorí historik Daniel Povolný z Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu. Úrad začal analyzovať listiny, ktoré boli tajné, lebo boli súčasťou trestného spisu v prípade bývalého šéfa generálneho štábu Karla Rusova. Ten bol v deväťdesiatych rokoch podozrivý, že s okupantmi spolupracoval, ale stíhanie bolo bez súdu ukončené. „Už dva roky pozorujeme pohyby maďarských a sovietskych vojsk smerom k našim hraniciam,“ uvádza depeša, ktorú v júli 1968 poslal československý diplomat z Budapešti. Armáda vtedy dokonca zvažovala, že vyšle vyzvedača na Ukrajinu, aby preveril informácie o zhromažďovaní vojsk.
Okolo Československa sa v roku 1968 už mesiace sťahovali spojenecké armády. Časť československej generality vedela, o čo ide. Politickí lídri naopak neverili, na čo sa Sovieti pripravujú. „S vtedajším šéfom generálneho štábu Karlom Rusovom som hovoril v novembri ‘68,“ spomína človek, ktorý vtedy slúžil vo vojsku ministerstva vnútra, ale nechce zverejniť svoje meno. „Rusov povedal, že niekoľko týždňov pred 21. augustom odovzdal prezidentovi Svobodovi, prvému tajomníkovi KSČ Dubčekovi a predsedovi vlády Černíkovi informácie armádnej rozviedky o sústreďovaní jednotiek Varšavskej zmluvy na hraniciach s Československom, a teda i o jeho možnej okupácii. Vážne to podľa Rusova zobral len Svoboda. Hovoril, že treba niečo podniknúť. A Dubček s Černíkom? Tí vraj nebrali varovanie armády vážne.“
Ako je možné, že Dubček tesne pred inváziou tvrdil, že suverenita krajiny nie je ohrozená? „Dubček i Svoboda vedeli, že okolo Československa je pohyb vojsk. Ale nikto nevedel, či sa Sovieti toho šialenstva dopustia,“ vysvetľuje historik Antonín Benčík.
Možno Dubček a jeho ľudia nebrali varovanie vážne i preto, že im nič iné nezostávalo. V situácii, keď československá a sovietska armáda boli úzko prepojené, nebolo na obranu ani pomyslenia.
Napriek tomu sa odohrala schôdzka, na ktorej sa o obrane hovorilo. V júli sa na ministerstve zahraničia zišlo niekoľko ministrov a generálov. Zhodli sa, že šance na obranu sú minimálne. Stretnutie organizoval minister zahraničia Jiří Hájek.
Neuskutočnili sa ani plány armády vyslať špiónov na Ukrajinu, kde mali preveriť informácie o zhromažďovaní vojsk. „Bolo to príliš riskantné. Akcia by sa neutajila,“ hovorí historik Daniel Povolný.
Ak sa Sovietom nepodarilo zatajiť pohyb vojsk, termín útoku utajili dobre. Intervencia prekvapila i západné spravodajské služby. Veliteľ NATO si vzal dovolenku krátko pred inváziou. Informácie vojenskej rozviedky o obsadení Československa predsa len nezapadli. Historik Zdeněk Vališ tvrdí, že ešte viac urýchlili zvolanie mimoriadneho vysočanského zjazdu KSČ na 22. augusta.
Aktivita československej rozviedky prinútila Sovietov, aby po invázii odvolali šéfa služby Oldřicha Burdu. Naopak Rusov urobil za normalizácie kariéru. Vališ pripomína, že Sovieti hrali dlho pred augustom dezinformačnú hru. „V tom čase sa končili na území Československa manévre Varšavskej zmluvy Šumava a odchod spojeneckých jednotiek Moskva donekonečna predlžovala. Dubček s Černíkom naliehali, aby armády z Československa čo najskôr odišli, ale súčasne si koncentráciu vojakov na našich hraniciach vysvetľovali ako dôsledok presunov jednotiek,“ myslí Vališ. NATO, ale i československé vedenie podcenili odhodlanie Brežneva. Na záchranu socializmu v Československu bol ochotný rozpútať i vojnu. „A riskovať konflikt NATO nechcelo. Rešpektovalo povojnové rozdelenie Európy,“ dodáva historik Vališ.
LUDĚK NAVARA, JAN GAZDÍK
MF DNES 21. augusta 2003
