V kempe Charlie v irackom meste Al Hillah, kde si rozložilo tábor 82 slovenských ženistov, aj v noci zriedka klesá teplota pod 30 stupňov Celzia. Cez deň dosahuje 50 stupňov. „To, čo sme doma považovali za maximum, tu považujeme za príjemnú teplotu, pri ktorej si vieme oddýchnuť. Ale dá sa na to zvyknúť,“ hovorí veliteľ jednotky, podplukovník Ondřej Novosad.
„Najvyššie teploty sme zažili počas presunu z Kuvajtu do Iraku 6. a 7. augusta. Na slnku bolo 68, v tieni 58 stupňov. V autách, ktoré nemajú klimatizáciu, bolo možno aj okolo 80,“ hovorí Novosad. „V Kuvajte sme boli v tranzitnom tábore v púšti v stanoch, aklimatizovali sme sa, ale aj tak bol prechod do Iraku náročný. Dva-tri dni po príchode do Al Hillah niektorí pociťovali dosť veľkú únavu.“
Tábor už majú vojaci postavený, funguje práčovňa, elektrinu zabezpečuje generátor. „Náš tábor je na vysokej úrovni, ubytovacie kontajnery slovenskej výroby poskytujú vysoký štandard,“ hovorí Novosad. V kempe sú aj vojaci z Maďarska, Poľska, Rumunska, očakávajú príchod Mongolov a Filipíncov.
Slovenská jednotka má tri odmínovacie čaty, zásobovaciu čatu (zabezpečuje pre jednotku všetko od pohonných látok až po potraviny a vodu), opravárov a údržbárov techniky. „Pripravujeme sa na nasadenie. Je tu množstvo mínových polí a problémov, ktoré budeme riešiť. Tento týždeň máme spoločný výcvik s námornou pechotou USA a cvičíme aj samostatne odmínovanie. Skončíme 25. augusta a potom budeme hlásiť pripravenosť na plnenie úloh. Odmínovávať budeme pravdepodobne severnejšie od terajšieho pôsobiska.“
Časom v kempe pribudne centrálna jedáleň a práčovňa pre vojakov všetkých krajín. Stravu budú zabezpečovať Poliaci. Zatiaľ majú vojaci v kempe stravu od Američanov. Raňajky sú dobrý štandard, na obed na cvičisku balíček studenej stravy a rôznych ovocných a iontových nápojov. Večera je bohatá. „Nie je dôvod na nespokojnosť, je o nás postarané.“
Veliteľ je spokojný aj s výbavou a technikou. „Na technike boli len drobné poruchy, podarilo sa ich rýchlo opraviť, nič mimoriadne sme nezažili. Výstroj je vynikajúci.“
Voľného času vojaci veľa nemajú. Chemici, ktorí boli počas vojny a tesne po nej v Kuvajte a Iraku, si občas zahrali nohejbal, soft tenis, mali posilňovacie stroje. Ženisti zatiaľ nestíhajú. „Na futbal by sa hodina napríklad v nedeľu našla, ale vojaci si potrebujú oddýchnuť. Museli sme urobiť množstvo práce pre bezpečnosť a relatívny komfort, aby si mohli chlapci večer ľahnúť a aspoň prečítať knihu, snažíme sa vytvoriť podmienky, aby si mohli zatelefonovať.“
Kemp Charlie začiatkom júla, keď tam ešte naši neboli, zažil mínometný útok. „Veliteľ polície v provincii Babil, generál Kadhim Jabbar povedal, že útok má na svedomí päťčlenná skupina zložená z dvoch občanov susedného štátu, dvoch bývalých príslušníkov ozbrojených síl Iraku a jedného občana z mesta Al Hillah,“ povedal hovorca jednotky, podplukovník Vladimír Mečiar. V provincii Al Hillah pracuje podľa generála niekoľko stoviek policajtov, bezpečnostnú situáciu nepretržite sleduje osemnásť motorizovaných hliadok vybavených americkými vozidlami.“ RICHARD FILIPKO
