Premiér Mikuláš Dzurinda podľa informácií SME hovoril vo svojej svedeckej výpovedi aj o tom, že v kauze ľahké motorové vlaky rozpútal denník kampaň. Ďalej mal vo výpovedi hovoriť o rôznych tendroch, ktoré mal ovplyvňovať podnikateľ Miloš Žiak.
Riaditeľ Národného bezpečnostného úradu mal zasa udeľovaním previerok priemyselnej bezpečnosti ovplyvňovať, kto vyhrá štátnu zákazku. Ako príklad uviedol aj kauzu Govnet.
Podľa našich informácií premiér hovoril o svojich podozreniach, ale dôkazy nepredložil.
Tender na ľahké motorové vlaky
O kauzu sa začal denník SME zaujímať po tom, ako zverejnil list švajčiarskeho prezidenta Rudolfovi Schusterovi, v ktorom upozorňoval na neprehľadné podnikateľské prostredie, konkrétne na tender na ľahké motorové vlaky.
Kauzu posunulo zverejnenie listu poslanca za SDKÚ Petra Kresánka, ktorý napísal predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Žiadal ho, aby tender ustrážil. Kľúčová veta v liste bola: „Gabo berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“ Kresánek obsah listu nikdy nevysvetlil. Ani keď ho vylúčili z SDKÚ, nepotvrdil, či Gabom myslel bývalého pokladníka SDKÚ Gabriela Palacku a či „pozadie pre stranu“ znamená, že úplatok od ľubovoľného víťaza bude rovnaký.
Premiér nakoniec médiám povedal, že s tendrom nemá nič spoločné, odvolal ministra dopravy Jozefa Macejka z funkcie a vylúčil ho z kandidátky SDKÚ. Macejko je obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. V kauze sú aj ďalší obvinení z pokusu o podplácanie.
Govnet
Vládna informačná sieť Govnet sa buduje od roku 1993. Štát chce do projektu investovať 2,4 miliardy korún. Pôvodne mala zákazku pre Úrad vlády robiť firma Kiss. Zmluvu s ňou podpísala ešte tretia Mečiarova vláda.
Po nástupe Dzurindovej vlády sa vlastnícka štruktúra Kissu zmenila. Polovicu firmy určitý čas ovládala aj firma Softip. Na jej bezpečnostné riziká upozorňovala Rada obrany štátu na návrh riaditeľa SIS Vladimíra Mitra už dávnejšie.
Vláda sa nakoniec v apríli 2002 rozhodla od projektu ustúpiť. Ministri sa tak rozhodli po vystúpení šéfa NBÚ Jána Mojžiša, ktorý bezpečnostné riziká pomenoval a vláde navrhol odstúpiť od zmluvy. Firma Kiss nemá previerku priemyselnej bezpečnosti, čo je pre takýto projekt podmienkou.
Predstavitelia Kissu potom začali NBÚ obviňovať z nečestností a od vlády žiadajú odškodné. Výkonný riaditeľ firmy František Petro vyhlásil, že za všetkým stojí firma Ditec – vraj má ako jediná previerku priemyselnej bezpečnosti a dostala ju od Mojžiša. Predsedom predstavenstva Ditecu je Peter Lukeš, ktorý podľa Roberta Kaliňáka patrí k Dzurindovej „skupinke“.
Obchodný riaditeľ Ditecu Ivan Súra vtedy pre SME povedal: „Sme jedným z dominantných partnerov firmy Sisco, ktorá sa o tender bude zrejme uchádzať.“ Riaditeľ NBÚ Juraj Puchý povedal, že „o Govnete rozhodne vláda, nie úrad“.
Tender na štátnu pokladnicu a informačný systém na ministerstve obrany – Weber už nie je konateľom
Oba tendre vyhrala spoločnosť Hewlett-Packard. V tendri na štátnu pokladnicu súťažila s firmou Siemens. Zamestnanec ministerstva financií vtedy povedal, že niekto zo Siemensu sa ho pokúšal podplatiť, vec sa však nepodarilo vyšetriť.
V obidvoch prípadoch potrebuje Hewlett-Packard previerku priemyselnej bezpečnosti. Musí ňou prejsť štatutárny zástupca firmy, ktorým bol vtedy Peter Weber. Ten podľa informácií SME spolupracoval s ŠtB a previerku nedostal. Weber vtedy povedal: „Moja minulosť je taká transparentná, že nemôže byť problémom.“
Pred rokom 1989 pracoval ako námestník pre výskum a vývoj vo Výskumnom ústave výpočtovej techniky v Žiline. Na otázku, či spolupracoval s ŠtB, odpovedal: „Tí ľudia prišli, odovzdali nám nejaké papiere, my sme sa na ne pozreli, väčšinou boli na nič, a povedali sme – vieme alebo to nevieme použiť.“ Slovo spolupracovník Weber odmietol: „Ak som cez tento kanál niekde zapísaný, hovorím, že to bola normálna súčasť funkcie.“
Hewlett-Packard nedávno vymenil konateľa, čiže zákazku napokon asi dostane. Novým konateľom je od apríla 2003 Igor Zeman, na previerku priemyselnej bezpečnosti firma stále čaká. Štátna pokladnica by mala fungovať od prvého januára 2004 a informačný systém na ministerstve obrany od prvého januára 2007. (mož)
