vníci v roku 2001. Člny nám hrdzavejú odstavené na blate, vznikajú škody. Jaskyňa je bez vody neživá,“ konštatuje jej správca Ottó Lőrincz.
Turisti si teda namiesto vyše 1500-metrov dlhého takzvaného veľkého okruhu, spojeného s plavbou na 160-metroch, prezrú len 750 metrov dlhú trasu. „Sú sklamaní. Boli tu aj takí, ktorí prišli do jaskyne špeciálne pre to, a keď sa dozvedeli, že vody niet, obrátili sa a odišli.“
Lőrincz hovorí, že situácia sa odrazí na tržbách. Za veľký okruh totiž návštevník zaplatil 110 korún, za malý o 30 korún menej. Až 80 percent turistov pritom chodilo do jaskyne hlavne pre člnkovanie. O tejto atrakcii vedeli dokonca aj zahraniční, hoci v posledných rokoch návštevnosť klesla. Jednou z najvážnejších príčin je chátrajúci areál s ubytovacími a stravovacími kapacitami, ale neexistujúcimi službami.
Slováci tvoria 45-percentný podiel návštevníkov. Zo zahraničných jednoznačne vedú Poliaci, nasledujú Maďari a výnimočne sem zavítajú zvedavci z Izraela či USA.
Riešenie, ktoré by obnovilo atrakciu v tejto Národnej prírodnej pamiatke, zapísanej do Svetového prírodného dedičstva, neexistuje. Jaskyňa je odkázaná na prírodnú vodu pritekajúcu z Údolia starej kečovskej cesty a okolitých ponorov. Kým bude pretrvávať extrémne sucho, nebude ani voda v nich, ani člnkovanie v jaskyni.
(ela)
