ktorým podala trestné oznámenie na premiéra, členov vlády a predsedu Štatistického úradu. Podľa Generálnej prokuratúry vláda nemala ústavné ani zákonné splnomocnenie rozhodovať o tom, že územie, na ktorom leží sídlisko Juh, sa stáva súčasťou územia mesta Kežmarok.

So žalobou na vládu sa obec Ľubica obrátila aj na Najvyšší súd. Ten uznesenie vlády zrušil. Podľa starostu obce Ľubica Otta Dovjaka vláda nemala inú možnosť, ako zrušiť svoje nezákonné rozhodnutie. Zrušenie uznesenia očakával aj primátor Kežmarku Igor Šajtlava.

„Neprekvapilo ma to, už začiatkom roka sme vedeli, že uznesenie vlády je nezákonné, a predpokladali sme, že sa to takto skončí,“ uviedol kežmarský primátor.

Včerajším rozhodnutím vlády sa spor medzi Kežmarkom a Ľubicou nekončí. V parlamente je návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorá by mala vyriešiť spor. Touto novelou by mohol krajský úrad rozhodnúť o zmene územia obce aj bez súhlasu obce, ale len v prípade, ak po rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Po schválení by mal byť zákon účinný od 1. novembra 2003. Na základe tejto novely by mala byť upravená hranica katastrálneho územia Ľubice a Kežmarku tak, aby celé sídlisko Juh bolo súčasťou Kežmarku. „Podľa nás je návrh zákona protiústavný,“ tvrdí starosta Ľubice Dovjak.

Sporným územím medzi Kežmarkom a Ľubicou je územie s rozlohou približne 12 ha, na ktorej v súčasnosti leží časť sídliska Juh, kde žije vyše 4000 obyvateľov. Sídlisko vzniklo v období, keď Ľubica bola súčasťou mesta Kežmarok.

Katastrálna hranica v niektorých prípadoch prechádza priamo cez jednotlivé byty. Okrem obyvateľov sú v hre aj podielové dane a dane z nehnuteľností. Ročne ide o približne 7 miliónov korún. (sita)