FOTO SME - DARIUS IVAN
„Zobudil som sa na to, že niečo padá zo strechy. Myslel som, že spadol komín, ale to strieľali škridly,“ opísal nám nešťastné prebudenie Milan Matúš. „Žena s deťmi je, našťastie, na návšteve u sestry v Brne.“ Okrem strechy v dome Milana Matúša zhorelo takmer všetko. Jediné východisko zo situácie vidí v stavbe nového domu. Starý mal poistený, škodu po požiari odhaduje na milión korún „V dedine je veľa dobrých ľudí,“ poznamenal na otázku, kam sa so ženou a tromi malými deťmi podeje.
O dom prišli aj susedia. Jozef Sukeň musel pred požiarom a dymom uprostred noci ratovať svojho deväťdesiatročného imobilného otca. U Sukeňovcov plamene najviac škody napáchali na streche. Aj väčšina zariadenia bytu je však zničená teplom a dymom.
Poškodení obyvatelia Podlužian majú ťažké srdce na hasičov. Tvrdia, že prišli neskoro, že v jednej z cisterien nemali vodu, že nepoužili hydrant pri horiacich domoch. „Tu som im otvoril hydrant a oni nemali nadstavec. Nemali ani to najpotrebnejšie a najzákladnejšie, čo každý hasič musí mať,“ tvrdí rozhorčene Jozef Sukeň. Všetky tieto tvrdenia Podlužančanov označil za „absolútne klamstvá“ riaditeľ okresných hasičov z Bánoviec nad Bebravou Jaroslav Šlosár. Každé z vozidiel má podľa neho hydrantový nadstavec. O nasadení síl a prostriedkov rozhoduje veliteľ zásahu. Laik, ktorý jeho rozhodnutia pozoruje, podľa Šlosára nemôže vidieť, ako je technika do zásahu zapojená. „Pri takej intenzite požiaru by to ani hasiaci tank nezvládol lepšie,“ tvrdí. (div)
