Bratislava 20. augusta (TASR) - Rómovia na Slovensku nemajú eminentný záujem na rozvoji svojho jazyka, preto je iluzórne predpokladať jeho uplatnenie v úradnom styku. Nerozumejú si všetci ani v hovorovej reči, tvrdí romista Rastislav Pivoň z nadácie Inforoma.
Dve vetvy rómskeho etnika na Slovensku - Olašskí cigáni a Rumungre, sebou navzájom pohŕdajú predovšetkým pre spôsob obživy, pričom obe skupiny sa považujú za výlučne pravých Rómov. Olašskí si podľa Pivoňa zachovali všetky tradície svojej hierarchicky budovanej komunity, preto majú v osadách rozhodujúce slovo vajdovia a najvyššie postavenie má Angluno Róm - prvý cigán.
Rumungre neodolali v minulosti asimilačným tlakom a ich jazykový prejav je trvalo poznačený prienikom slov a spojení zo slovenčiny a maďarčiny. Ovládanie ich dialektov v písomnej podobe je absolútne iluzórne, dodal Pivoň.
Jazyk Olašských Rómov má všetky prvky celoeurópskeho živého jazyka, o čom svedčí aj nedávna medzinárodná konferencia v Budapešti. Slovenská romistika však nemá na Slovensku žiadne zázemie, vznik rómskej katedry na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa bolo politické rozhodnutie, učia na nej iba štyria Rómovia a zo študentov je iba 10 percent Rómov. Jej absolventi ani po piatich rokoch štúdia nepoznajú dokonale rómčinu, kto má potom zveľaďovať jazyk a pomôcť mu aj vydávaním literatúry, položil si rečnícku otázku Pivoň.
Na rozdiel od Slovenska vychádza v Českej republike ročne asi 10 publikácií v rómčine. Všetky slovenské projekty týkajúce sa podpory jazyka a kultúry Rómov a jej prezentácie zanikali v uplynulých rokoch na nedostatku finančných zdrojov. Pivoň verí, že na základe medzinárodných grantov Svetovej banky sa situácia zmení, čo však predpokladá aj zásadný obrat v prístupe orgánov štátnej správy a obecných samospráv.
