V súkromnom rádiu a v televízii ho skombinovala s možnosťou robiť relácie o popmusic. Známym spevákom a hercom teraz nazerá s kamerou do súkromia. Hoci jej hity sa hrajú pár rokov, len nedávno vydala debutový album. Oľga Záblacká.

Čím teraz vlastne ste - spievajúca moderátorka alebo moderujúca speváčka?
Som normálny človek, dievča - alebo asi už aj žena (smiech) - a vôbec ma nezaujíma, ako ma kto zaradí. Uvádzajú mi moderátorka a speváčka, ale ja mám aj všelijaké iné aktivity, ktoré rada robím. Treba ich pomenovávať? Minule ma ale označili len ako speváčku, v súvislosti s mojou reláciou Na streche a to ma trochu pobavilo. Predsa len - v nej som moderátorkou.
Nebijú sa vám hudobné aktivity s tým, keď známym muzikantom, ktorí s vami nahrávajú, nazriete potom do spálne s kamerou v relácii Na streche?
Všetci títo ľudia ma najprv poznali ako speváčku. Až keď sa mi narodilo dieťa, začala som moderovať. V tejto relácii som však sama sebou, do ničoho sa neštylizujem a so známymi ľuďmi sa rozprávam tak, ako keby sme sedeli niekde na káve.
Veď práve - najprv sa tvárite ako speváčka a potom vytiahnete mikrofón a robíte ľahký bulvár!
A to sa nesmie? Málokto vie, že moderátorske skúšky som urobila už ako mladé dievča, len sa mi nepodarilo dostať sa k vhodnej relácii. Hudba sa ťahá plynule celým mojim životom a dúfam, že to tak zostane. S mojou reláciou ju však nespájam. S ľuďmi, ktorých oslovím, si dohodneme tému, o ktorej sa chceme rozprávať. Teším sa, keď nakrúcame v ich súkromí, pretože bývajú uvoľnenejší a prirodzení. Poznám sa viacmenej s každým z nich už dlhé roky.
A vnútorne je to aký pocit - prenikať známym kamarátom so štábom do domácnosti?
Nehodnotím to. Väčšinou som aj tie domácnosti a spálne už predtým videla. Nové je to len pre divákov, ktorí pozerajú televíziu. My sme maličký a zohratý štáb, takže pri nakrúcaní nie je žiadne napätie. Je príjemné, ak sa človek otvorí pred kamerou tak, ako keby tam nebola. Okrem toho, nakrúcanie v domácnosti nie je vždy podmienkou. Naše témy sú pestré.
Naozaj sa poznáte so všetkými? Nie je to tak, že si s celebritami len rýchlo pred nakrúcaním potykáte?
Aj to sa stalo. Napríklad, s pani Mázikovou som sa dovtedy poznala len z videnia. Pri nakrúcaní sme spolu strávili celý deň, boli sme v byte jej rodičov, v jej detskej izbe, v jej bývalom gymnáziu. Je to veselá, zaujímavá dáma, ktorá tyká všetkým - kameramanovi aj režisérovi. Aj mne hneď tykala, a tak mi navrhla, aby to bolo aj naopak. Hovorila o všetkom veľmi otvorene.
Máte hranice pri tom, čo už na nich nevytiahnete?
Väčšinou mi povedia, o čom nechcú hovoriť, a ja to akceptujem. Ak sa stane, že nevedomky položím otázku z témy, ktorej sa nechcú dotknúť, vysvetlíme si to hneď na mieste. Párkrát sa stalo, že povedali aj viac než mali v pláne, nik však nechcel, aby som to potom vystrihla. Mojim cieľom nie je dostať obeť do úzkych. Naopak. Páči sa mi, keď sa hostia sami blysnú niečím zaujímavým.
Evidentne sú hákliví na svoje súkromie. A vy?
Možno viac než oni. Akceptujem právo na súkromie mojej rodiny, manžela spomeniem len do určitej miery. Napríklad Peter Nagy je jeden z tých, čo si svoje súkromie jednoznačne chráni a ja sa mu vôbec nečudujem. Médiá častokrát prepierajú hlúposti. Ja osobne mám "najradšej" články v tretej osobe. V nich dotyčný redaktor sám nájlepšie všetko vie aj o tom, koho pozná len z fotografie.
Ste rada, ak vám k moderátorke a speváčke pripisujú ešťe ďalšiu "funkciu" matky? Vaše materstvo sa tiež často preberá.
Som šťastná a hrdá matka, ale nechcem si vytvárať imidž gazdinky v zásterke, ktorá celý deň skáče s vareškou v ruke. Aj keď rada varím, mám aj iné ambície a záujmy. Napriek tomu sú deti sú v mojom živote najdôležitejšie a odkedy ich mám, svet ma podstatne viac baví.
Ste doma rovnako bláznivo veselá ako na verejnosti?
To závisí od nálady. Keď sa bláznim s deťmi, som celkom rada, ak ma ľudia na ulici v šiltovke narazenej do čela nespoznávajú.
Pociťujú deti, že majú známu mamu?
Pre nich je dôležité to, aká som mama. Moju profesiu berú normálne. Nepozastavujú sa nad tým, aj keď v škôlke, kam chodí mladší syn, mi jedno dievčatko s obľubou hovorieva, že ma videlo v telke. Vždy sa zatvárim veľmi prekvapene a zasa sa to zopakuje.
S deťmi a ich rodičmi sa stretávate aj za iných okolností - pri moderovaní akcií na podporu utečencov. Okrem toho ste uvádzali mítingy na záchranu kultúry a Slovenska... Napriek tomu si médiá viac všímajú vaše zmeny imidžu či diéty. Ako dávate najavo svoje spoločenké a politické názory?
Závisí to od toho, aký typ média ma osloví. Nie každého zaujíma moje politické cítenie. Rozhodne je však pre mňa nesmierne dôležité, aby som žila v demokratickej krajine. Bolo tu dosť veľké pnutie a ja som cítila potrebu nejakým spôsobom pomôcť. Preto som bola aktívnejšia. Koncert pre utečencov moderujem každý rok, bez nároku na honorár. Robím to z presvedčenia, lebo chápem pozíciu utečencov, ktorí stratia domov, a sú odkázaní na podporu neznámej krajiny.
Teraz hovoríte ako empatická osoba, alebo máte nejakú osobnú skúsenosť, ktorá sa vás dotkla?
S utečencami som v styku vždy počas prípravy akcie. Minulý rok som koncert uvádzala s maličkou černoškou Sofiou. Žije vo Zvolene, narodila sa už tu a veľmi pekne hovorí po slovensky. S jej mamou si pravidelne mailujeme. Urobiť charitatívne podujatie mi pripadá celkom normálne. Ním vyjadrím svoj názor na vec.
A čo tá politika?
Nemám v pláne zapodievať sa ňou. Naši politici však robia často rozhodnutia, s ktorými nie som spokojná. Veľmi si želám, aby konečne začali fungovať, ale aktívnou nechcem byť. Založila som Hyde Park na Hlavnom námestí, ale ten nebol určený pre politické strany. Vyjadriť sa mohol každý. Vtedy sme zažili s Maťom Landlom, ktorý mi s nadšením pomáhal, veľa. Robila som mu tiež partnerku pri moderovaní mítingov na záchranu kultúry ademokracie vtejto krajine. Stáť na pódiu pred dvadsiaťtisíc ľuďmi, vtuhej zime a spocitom, že ide odobrú vec - na to sa nezabúda. Vtedy som dala jasne najavo, na ktorej strane barikády stojím. Odvtedy sa moje názory veľmi nezmenili.
O čo teda išlo v bratislavskom Hyde Parku?
O slobodu prejavu. Ľudia z čias predchádzajúceho politického systému neboli zvyknutí hovoriť nahlas, čo si myslia. Tak sme im dali možnosť zmeniť to. Namiesto debničky, na ktorej rečnia Angličania vo svojom parku, vytvoril nebohý Aleš Votava drevený hrad - kecpult, ozvučenie som platila zo svojich peňazí. V Hyde Parku mohol každý povedať, čo chcel. Vyjadriť svoje politické názory alebo čokoľvek, čo túžil vykričať svetu. Pravidelne tam veľmi sugestívne rečnil jedenásťročný chlapec, raz tam zahrali tri dievčatá na flautách. Často tam bývala výborná atmosféra. Počas vianočných trhov sme hrad odsunuli nabok a bezdomovci si ho asi rozobrali na dosky. Po voľbách sa situácia zmenila a ja som sa zapodievala inými vecami.
K čomu by ste sa za 'kecpultom' vyjadrili dnes?
Ako ženy a matky dvoch detí sa ma veľmi dotkla kauza interrupčného zákona. Neviem sa stotožniť s názormi ľudí, že niekto iný má rozhodovať o tom, či si mám alebo nemám nechať dieťa. Detské domovy sú plné nechcených detí. Som presvedčená, že na svet majú prichádzať deti, na ktoré sa rodičia tešia a dokážu sa im postarať o kvalitný život. Ak matka dieťa nechce, čo dobré ho môže v živote čakať? Sledovala som rozpravu v parlamente a pri niektorých výrokoch mi zostával rozum stáť. Mimoriadne mi prekáža obmedzovanie osobnej slobody a tiež nanucovanie napríklad povinne voliteľného predmetu. Pred časom som zasa nechápala, ako mohol taký vzdelaný človek akým je Ján Čarnogurský vyhlášiť, že homosexuáli sa majú liečiť. Iste veľmi dobre vie, že homosexualita sa liečiť nedá. Som proti akejkoľvek diskriminácii.
V jednom období ste sa stali riaditeľkou rádia B1, ktoré vzniklo na troskách nezávislej lokálnej stanice Ragtime. Aký to bol pocit vidieť koniec obľúbenej značky?
Mnoho ľudí si myslelo, že som prišla, kúpila Ragtime a zničila ho. Strašná hlúposť. Na internete sa priaznivci dohadovali, že pôjdu hádzať paradajky, ale vonku pred budovou bolo sedem ľudí v čiernom, sklopili oči a išli preč. Majitelia sa jednoducho rozhodli, že na to, aby rádio mohlo prežiť, čiastočne zmenia jeho smerovanie. Mojou úlohou bolo docieliť to.
Rádio Ragtime by samo zaniklo?
Jednoznačne. Dlhší čas malo finančné problémy a my sme na tom tiež neboli lepšie, lebo sa ukázalo, že ani nový spolumajiteľ nemal prostriedky, ktoré sa zaviazal poskytnúť. Takže po troch mesiacoch sa majitelia vymenili spolu s imidžom rádia a my sme sa rozpŕchli každý svojim smerom. Stále si myslím, že ak by bolo dosť peňazí, podarilo by sa nám zachovať progresívnu stanicu.
Do módy sa dnes vracajú osemdesiate roky, v oblečení, hudbe, výraze. Jedným z vtedajších hitov bol film Fontána pre Zuzanu. Ako sa pozeráte na svoje hudobné účinkovanie vo filme dnes?
Ľudia si mylne myslia, že ja som naspievala pesničku Nemožná. Tú spievala Silvia Slivová. Mám echo, že možno sa ešte vráti na slovenskú popscénu. Ja som naspievala s Vašom Patejdlom duet Mopedová (Poďme spolu lietať). Ani som poriadne nevedela, do čoho to robíme, a odišla som na tri mesiace do Nórska. Keď som sa vrátila, všetci mi hovorili, že to stále hrajú v rádiu.
Hoci už vtedy to bol hit, na debutový albm ste si počkali až doteraz. Dá sa časovo ohraničiť vznik celého albumu?
Samozrejme. Nahrávať som začala v deväťdesiatom piatom roku s Davidom Kollerom a kapelou Made to Mate, s ktorými sme mali k sebe blízko. Zatvorili sme sa na týždeň do štúdia a trochu sme vymýšľali. Potom nastala dlhšia pauza a po nej som začala robiť nové veci. Pesničky sa mi zbierali postupne.
Prečo tento zvláštny štýl?
Možno to znie dehonestujúco, ale hudba nie je mojou prioritou. Odkedy mám deti, robím ju len pre radosť. Preto som nebola ničím viazaná, nemala som hraničné termíny. Striedala som muzikantov, producentov. Mohli sme džemovať, improvizovať s dobrými nápadmi, ja som na druhý deň dopisovala texty. Chcela som niečo živé.
Odvtedy uplynul nejaký čas. Čo by ste na cédečko dali teraz?
Rada tancujem, takže by som urobila zopár tanečnejších vecí. Nemyslím takých, ako robí DJ Bobo, preboha! Niečo, na čo sa dá tancovať a má to aj nejakú hĺbku.
Na novej platni spievate v jednej pesničke o smrti ako o bielej farbe. Mávate farebné asociácie?
Smrť sa dá spojiť s čiernou, ak je negatívne vnímaná. Snažila som sa predstaviť si, aké sú pocity zomierajúceho človeka. Tieto veci ma celkom zaujímajú. Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, mali príjemné pocity, vnemy plné svetla.
Baví vás ezoterika?
Spievam aj o tom, čím všetkým som možno už bola v predošlom živote, ale nedá sa povedať, že by som túto tému brala nejako veľmi vážne. Nechcem byť otrokom nejakej filozofie. Téma reinkarnácie je zaujímavá, ale špeciálne sa jej nevenujem. Jednoducho len rada skúmam zákutia ľudskej duše, najmä keď je ešte v tele človeka.

kto je to
Oľga Záblacká začínala s divadlom a spevom s popjazzovou kapelou Faun. Osem rokov vysielala vo Fun rádiu hudobné relácie. Na televíznej obrazovke STV uvádzala súťaž Správny kľúč a mládežnícke relácie Magazín M a Rhytmick, ktorý chvíľu aj režírovala. V televízii Markíza dostala možnosť moderovať prvú erotickú reláciu Sexesso, celebrity oslovovala v Smotánke a na známych vyťahovala klebety od ich detí v relácii Bonzáčik. Záľubu v kontaktných reláciách využíva v programe Na streche, ktorý ukazuje známe osobnosti v netradičnom svetle. Z 80. rokov pochádza jej hit Mopedová z filmu Fontána pre Zuzanu. Vydala debutový album UFO, ktorý by chcela predstaviť na koncetroch s kapelou OlaZ band. S manželom a dvoma synmi býva v Bratislave.

povedali o nej
Dara Rolins, speváčka: Tak toto je magické! Práve keď ste zavolali, vypadlo spomedzi cédečiek na zem Záblackej Ufo! Poznám ju, ako sa hovorí, sto rokov. Baví ma na nej, že sa vôbec nezmenila, stále je tá veselá tínedžerka. Stále má rovnako dobré srdce, napriek tomu, že sa pohybuje v šoubiznise, ktorý kazí charaktery. Vždy, keď ju vidím, mám radosť, ako sa úprimne teší, že ma vidí. A to nie je také obvyklé.

Matej Landl, herec: Poznáme sa už skoro dvadsať rokov, za ten čas sme spolupracovali na rôznych projektoch. Zrealizovali sme Hyde Park, moderovali mítingy na námestiach. Ola je jedna skvelá ambiciózna baba a ja jej držím palce.

Ján Laššák, hokejista: Bol som malý, desaťročný chalan, keď spievala v Triangli, mám na to pekné spomienky. Potom som ju zažil pri nakrúcaní relácie, dokonca prišla na jeden večierok. Mal som z nej pocit, že je priateľská, sympatická - taká pani mamina, ktorá sa ku mne správala ako k seberovnému.