Ľadový medveď Yukio v tokijskej ZOO sa ochladzoval kockou ľadu s jablkami a banánmi. Nadmernú teplotu pomohli zvládať jeho ošetrovatelia. Zvieratá zo Sahary a trópov si vedia pomôcť samy. FOTO - ČTK/AP
, aby vôbec prežilo. Príroda vynašla kopu originálnych a falošných spôsobov, ako šetriť vodou, aby ani jediná kvapka neprišla nazmar. Zvieratá, ktoré žijú vo vyprahnutých a horúcich oblastiach, si väčšinou osvojili výborný zvyk: v čase, keď slnko najviac páli, majú siestu.
Na Sahare uprostred dňa môže teplota pri zemi dosiahnuť až 70 stupňov. Väčšina zvierat vtedy vylieza skoro ráno alebo neskoro večer, keď je teplota nižšia a vlhkosť naopak narastá. Niektoré z nich hľadajú chládok až jeden meter pod zemou, kde je „iba“ 25 až 30 stupňov a až 80-percentná vlhkosť. Stavajú si nory a dávajú pozor, aby sa v nej dobre zatvorili.
Veverička sa napríklad chráni svojím chvostom, ktorý používa ako slnečník. Krkavec a sup trávia celé hodiny plachtením vo vzdušných prúdoch. Stepiar zase namáča svoje perie na krku do vody, aby potom mohol osviežiť svoje mláďatá.
Šelmy ako šakal alebo gepard si dopĺňajú tekutiny trochu pragmatickejšie, z krvi svojich obetí. Drobný cicavec daman skalný, ktorý vyzerá ako veľký králik bez dlhých uší, vyprázdňuje taký koncentrovaný moč, že je takmer tuhý.
Dve veľké saharské antilopy addax a oryx ochladzujú svoju krv dômyselným systémom ciev, ktoré sú umiestnené pod mozgom, aby prednostne dodávali krv do mozgu. Obe antilopy sú schopné vôbec nepiť. Dennú dávku vody im zaisťujú rastliny, ktoré počas dňa zožerú.
Jašterica a varan sú schopní vydržať rok, bez toho, aby zhltli jedinú kvapku vody. Ďalším púštnym úkazom je fenek, ktorý má obrovské uši, ktoré slúžia ako chladič. Odvádzajú teplo von a regulujú tak vnútornú teplotu.
Väčšina srstnatých zvierat má namiesto slnečníka na vrchnej strane tela omnoho hustejšiu srsť. Na bruchu majú naopak srsť veľmi riedku, aby mohlo odchádzať teplo. Púštny hmyz, predovšetkým chrobáky múčiare, kobylky a škorpióny, zase absorbujú vlhkosť zo vzduchu.
(čtk)
