e o 0,9 až 1,3 stupňa Celzia. Trend otepľovania pokračuje a dá sa očakávať aj v budúcnosti. Každých desať rokov sa má priemerná teplota zvyšovať zhruba o 0,3 až 0,8 stupňa Celzia. Je teda logické, že aj u nás budú raz také teplotné podmienky ako napríklad v Taliansku a budeme môcť pestovať južné ovocie vo veľkom,“ hovorí o budúcich prognózach profesor František Špánik z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva na poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Otepľovanie a vznik lepších podmienok na pestovanie niektorých odrôd ovocia dokazuje aj predseda Slovenského zväzu záhradkárov Ivan Hričovský: „V minulosti sa napríklad broskyne alebo marhule v Žiline či v Spišskej Novej Vsi nepestovali a dnes už je to bežná vec. Nektárinky boli tiež doménou Talianov a dnes sa pestujú v Komárne, Nových Zámkoch či v okolí Bratislavy. Väčšie teploty totiž posúvajú pestovanie ovocia, aj južného, do vyšších krajinných polôh.“
Najviac sa podľa neho v našich terajších podmienkach pestujú z exotického ovocia nektárinky, citrusy, ako sú pomaranče či citróny a v niektorých regiónoch aj kivi či figovníky.
Keďže južného ovocia sa zatiaľ vypestuje len malé množstvo a pestovatelia produkciu sami spotrebujú, nevedú sa o úrode žiadne štatistiky. „V súčasnosti možno pestovanie exotického ovocia brať ako koníček,“ dodáva Hričovský.
Niektorí pestovatelia sa však takýmto „hobby“ dokážu aj uživiť. „Predajom exotických ovocných porastov si zarábam asi 25 rokov. Momentálne sa starám o kivi, hurmikaki, figovník, citrusy, čajovníky a iné rastliny. Dopestovať sa tu dajú aj arašidy či bavlna. Vo veľkom objeme to však nemá zmysel, pretože je dovoz o dve tretiny lacnejší ako pestovanie týchto plodín doma,“ hovorí Róbert Karas z Trnavy, ktorý vďaka lacnému dovozu neverí, že raz aj u nás budú banánové plantáže ako v Turecku či v Indii.
Nízke náklady majú podľa Karasa tí pestovatelia, ktorí sa o exotické ovocie starajú doma alebo v zimných záhradách. Vykurovanie skleníkov alebo fóliovníkov v zime vyjde totiž mesačne na niekoľko tisíc korún.
IVETA MURŽICOVÁ
