Premiér Mikuláš Dzurinda ešte začiatkom augusta povedal, že v krajine je skupinka, ktorá dlhodobo organizuje „nechutnosti“ vrátane mediálnych kampaní. Premiér spomenul kauzy „vláčiky, Badžgoň a iné veci“. Pokúsili sme sa zosumarizovať dôležité témy, ktoré priniesol denník SME, a ktorých odhalenie malo za následok personálne zmeny, zrušenie tendra, alebo nepríjemné vysvetľovanie.
Kauza ľahké motorové vlaky
V máji 2002 denník SME napísal, že prezident Rudolf Schuster dostal list od prezidenta Švajčiarska Kaspara Villigera, v ktorom sa sťažuje na „negatívne vplyvy“ pri obchodovaní na Slovensku. Švajčiarska firma mala u nás vyhrať miliardový tender z leta 2001 na dodávku 35 ľahkých motorových jednotiek, ale otáľalo sa s podpisom zmluvy. Do užšieho výberu sa v konkurze dostali švajčiarska firma Stadler (spolu so ŽOS Vrútky) a francúzska spoločnosť Alstom. Výberová komisia železníc sa rozhodla pokračovať v rokovaniach so Stadlerom.
Kauzu politicky rozpútal list poslanca Petra Kresánka z SDKÚ adresovaný premiérovi. Spochybňoval rozhodnutie komisie, ale kľúčovým sa v liste stalo tvrdenie: „Gabo berie vec alternatívne podľa toho, že pozadie je pre stranu rovnaké.“ Kresánek neskôr poprel, že pozadím sú peniaze pre SDKÚ od ľubovoľného víťaza tendra.
Premiér Mikuláš Dzurinda povedal, že o kauzu sa začal zaujímať, až keď ju zverejnili médiá. O miliardovej zákazke vraj nehovoril ani s bratom Miroslavom, ktorý predsedal výberovej komisii. Kauzu interpretoval tak, že môže ísť o konšpiráciu alebo o provokáciu proti nemu. Napokon však minister dopravy Jozef Macejko, ktorý vraj do tendra nenáležite zasahoval a snažil sa šéfovi železníc Andrejovi Egyedovi zabrániť v podpise zmluvy s víťazom, prišiel o funkciu a Prezídium SDKÚ ho vylúčilo z volebnej kandidátky. Kresánka vylúčili dokonca zo strany. Tender bol zrušený.
Kauza Badžgoň
Vo februári tohto roka prišli do redakcie SME v obálke poštou prepisy odpočutých rozhovorov podnikateľa Jána Badžgoňa. Pravosť časti prepisov potvrdil sám podnikateľ i druhá telefonujúca strana. Iné rozhovory naznačovali prepojenie ekonomickej a politickej loby, Badžgoň ich pravosť poprel. Prepisy prišli aj viacerým politikom.
Denník SME zverejnil niektoré úryvky rozhovorov s iniciálkami mien. Premiér po dňoch mlčania na kauzu odpočúvanie reagoval, že ide o mafiánske praktiky. Už v tom čase tvrdil, že má predstavu, kto za tým je, ale hovoriť chcel len pred vyšetrovateľmi. Za závažnejšie však označil články v britskom periodiku Jane‘s Intelligence Digest, ktoré obviňovali SIS z nekalých praktík: „To sú výplody, ktoré hraničia so zdravým rozumom, ale čítajú to ľudia,“ hovoril Dzurinda. K odpočúvaniu sa však nechcel viac vyjadrovať, lebo „to je voda na mlyn mafii a tým, ktorí chcú tento systém deštruovať, pretože ich ohrozuje“.
Kauza byt premiérovho brata
Koncom roka 2001 denník SME napísal, že brat predsedu vlády Miroslav Dzurinda získal luxusný štátny byt. Dali ho postaviť v širšom centre Bratislavy Železnice SR, kde je Dzurinda riaditeľom divízie železničných koľajových vozidiel. Po spustení kauzy požiadal predseda vlády Najvyšší kontrolný úrad o prešetrenie bytovej politiky železníc. Začiatkom tohto roka médiá priniesli informáciu NKÚ, že železnice pri prideľovaní a predaji bytov viackrát porušili svoje vlastné nariadenie.
Kauza Palacka
Exminister dopravy za bývalej Dzurindovej vlády Gabriel Palacka je stále členom Prezídia SDKÚ. K premiérovi mal vždy veľmi blízko. Po jeho odstúpení z funkcie ministra pre viaceré škandály, pri ktorých bol podozrievaný z korupcie, ale aj nútenom odchode ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, sa objavili úvahy, že na ministrov sa udial mediálny pohon a médiá sa ich vlastne rozhodli odstrániť z funkcií. Kauzy obidvoch ministrov sa neobjavovali len v denníku SME, denník však ako prvý informoval o sedemmiliónovom byte exministra Palacku.
Šéf finančnej polície
Denník SME venoval sériu článkov bývalému šéfovi finančnej polície Jozefovi Stierankovi, ktorý v minulosti pôsobil v komunistickej Štátnej bezpečnosti. Vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner sa ho však zastal. Povedal, že aj keby sa obnovil lustračný zákon, „riaditeľ Stieranka urobil toľkú robotu, že by som dokonca mal vnútorný problém, ako by som ho v jeho prípade mal uplatniť“. Stieranka napokon neprešiel previerkami Národného bezpečnostného úradu a z funkcie musel odísť.
(r)
