BRATISLAVA – Do roku 2006 musí mať každé mesto a obec vlastný erb. Nezáleží na tom, či je to veľkomesto, alebo dedinka s niekoľkými desiatkami obyvateľov.
Erby sú znakom samostatnosti obcí. Všetky sú zapísané v heraldickom registri na ministerstve vnútra. Má sa tak predísť tomu, aby sa vyskytli podobné alebo rovnaké erby.
„V Európe je takáto tradícia od stredoveku,“ zdôvodňuje túto povinnosť heraldik Ladislav Vrteľ. Pred pádom komunizmu museli aj samosprávy označovať svoje dokumenty štátnym znakom. Teraz už väčšinou využívajú obecné pečate.
Mestá so stáročnou tradíciou s erbom problémy nemávajú. Po druhej svetovej vojne však u nás vznikali úplne nové sídla, ktoré sa na tradície spoliehať nemôžu. Ich znaky väčšinou vychádzajú z názvu obce. „Ak sa obec volá Brezany, v erbe bude mať brezu, Vlčany majú v erbe vlka. Nová Dubnica vznikla až po vojne pri továrni, v erbe má tri dubové listy,“ vysvetľuje Vrteľ.
Zapísanie erbu do registra schvaľuje Heraldická komisia. Zasadá raz mesačne a zložená je výlučne z odborníkov. Jej členmi sú vysokoškolskí profesori, pracovníci múzeí, galérií a archívov. Návrh schvália alebo v ňom odporučia zmeny, aby bol v súlade s prísnymi heraldickými pravidlami.
Vrteľ hovorí, že ľudia prikladajú erbu často veľký význam a svoju obec s ním zosobňujú. Všetky vybavovačky okolo registrácie často dobrovoľne robia sami obyvatelia. „Všade sa nájde niekto, pre koho je to česť, že svojej dedinke pomôže k erbu.“
Najstaršie, a teda najvzácnejšie erby na Slovensku majú staré mestá ako Banská Štiavnica, Zvolen, Žilina, Banská Bystrica či Košice.
(rp)
Ako musí vyzerať erb v registri
* na erbe sú prijateľné iba štyri farby: červená, modrá, čierna, zelená,
* prípustné je použitie dvoch kovov: zlata a striebra – nahrádzajú sa žltou a bielou farbou,
* na kombináciu farieb existujú prísne pravidlá, niektoré kombinácie sa nesmú použiť. Na žiadnom erbe sa vedľa seba nesmú objaviť napríklad zelená s modrou či červenou. Typická je kombinácia červenej so zlatou,
* štít, na ktorom je erb, musí byť pologuľatý neskorogotický, tzv. španielsky,
* dodržaná musí byť heraldická štylizácia postáv, nesmie sa použiť žiadne tieňovanie.
Pravidlá majú historický pôvod. Nositelia erbov museli byť ľahko rozlíšiteľní, v bitke sa podľa erbov (a iných heraldických znakov) rozlišovali príslušníci súperiacich strán.
