Irina popíjala so svojou päťročnou dcérkou čaj, keď prišiel dlho očakávaný hovor z internetovej zoznamky: „Pripravte sa na príjemné prekvapenie,“ ozval sa hlas. „Máme pre vás Američana okolo štyridsiatky. Ale ponáhľajte sa, ak o neho nechcete prísť, chystá sa čoskoro odísť.“
Po mesiacoch čakania prišlo príjemné prekvapenie pre 26-ročnú Irinu, ktorá už strácala nádej, že jej vzhľad a internet pomôžu nájsť zahraničného „princa,“ ktorý ju odvedie z upadajúceho mesta v strednom Rusku.
Rozvedená, bez ilúzií o miestnych mužoch, patrí Irina k rastúcemu počtu „zásielkových“ neviest z bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré hľadajú manžela na Západe.
O dvadsať minút neskôr Irina zmätene pozerala na drobného plešatého mužíčka okolo päťdesiatky Uruguajca. Zoznamovacia agentúra jej zaistila tlmočníka a poskytla hodinu na to, aby sa rozhodla, nakoľko sa jej Lionel páči. Po chvíľke váhania sa rýchlo rozhodla odprevadiť svojho hosťa na dvanásťhodinovej ceste do Moskvy, aby zistila, či je nejaká šanca, že „chémia“ zapracuje. „Myslím, že som mala šťastie. Iné vyjdú naprázdno. Stále len platia a platia a nič z toho,“ hovorí rezignovane.
Internetové zoznamky v Irininom rodnom meste Joškar-Ola s 250-tisíc obyvateľmi ale niečo stoja. Len máloktorá domácnosť má internet a ešte menej potenciálnych neviest hovorí cudzím jazykom. Tak sa kandidátky na manželstvo zmietajú medzi túžbou pokúšať šťastie a nutnosťou pustiť žilou skromnému rozpočtu. Navyše sa šepká, že zoznamky podvádzajú a len ťahajú ženám peniaze z vreciek.
Klienta môžu vraj požiadať, aby udržiaval kontakt s piatimi ďalšími ženami, pretože v opačnom prípade príde o spojenie s tou, o ktorú má záujem.
„Lionel sa zišiel ešte s nejakou inou. Ale ich schôdzka nedopadla dobre a on si podľa fotografie vybral mňa,“ rozprávala, kým jej spoločník v ružových nohaviciach, bledomodrej košeli a teniskách listoval v španielsko-ruskej konverzačnej príručke.
„Problém je v tom, že o Uruguaji nikto nič nevie,“ hovorí a v hlase má paniku. „V encyklopédii sú o nej len tri riadky. Volala som do knižnice a jediná kniha o Latinskej Amerike, ktorú majú, sa volá Sto rokov samoty“.
Sto kilometrov ďalej, v mestečku Zelenodolsk, sa Svetlana Krylová a jej agentúra s jediným zamestnancom internetovej zoznamky pokúša odlepiť od zeme. Anglicky hovoriaca podnikateľka okolo tridsiatky po prvý raz začala uvažovať o príležitostiach, ktoré poskytuje internet, pred dvoma rokmi, keď presvedčila belgického dôchodcu, aby jej zaplatil výlet do Paríža. Ich schôdzka dopadla podľa očakávania zle.
Ale správa o Svetlaninej týždennej dovolenke v Európe prebudila zvedavosť a viedla mnohé k presvedčeniu, že ak nie je na internete rovno ponuka na sobáš, tak aspoň výlet do cudziny. (čtk/reuters)
