Už na letisku Orly sa Roger Krowiak rozhodol, že v tomto vyhlásenom meste gastronómie, kulinárskych špecialít a špičkových reštaurácií sa konečne poriadne naje. Už mal plné zuby hotelových reštaurácií, v ktorých čím drahšiu špecialitu si objednal, tým väčšiu tácňu s pokrmom mu priniesli. Mal chuť na delikatesy, na ozajstné chuťové lahôdky, ktoré aj v malom množstve dokázali poskytnuť hlbokú gastronomickú extázu.
Ubytoval sa vo svojom obľúbenom Hôtel Corbet, ktorý sa nachádzal v stredovekej časti Latinskej štvrti, s Notre-Dame na dosah a kúsok od nábrežia Quai de Montebello, a hneď sa ponáhľal do ulice Raymond-Poincaré, v ktorej sa nachádzala reštaurácia Joél Robuchon. Vrchný ho uviedol k stolu a Krowiak sa rozhodol pre špecialitu podniku Matelote de boeuf. K nemu si objednal Chateauneuf-du-Pape, výnimočnej kvality, ročník 1997. Pomaly prežúval jedlo a jeho chuťové bunky sa triasli od radosti a vďaky za nekonečný zážitok.
Potom šiel do ulice de la Madeleine, do reštaurácie Lucas-Carton. K stolu ho prišiel pozdraviť samotný Alain Senderens, vrchný kuchár a poprial mu dobrú chuť a veľa úspechov v boji s terorizmom. Krowiak si objednal Tortue claire a po nej Dodine de Canard, ktorú zapíjal Chateau Latife. Jeho chuťové bunky sa dostali do stavu plató, takže Krowiak, ledva dojedol, zaplatil a utekal do ďalšej reštaurácie.
Tentoraz dostal chuť na morské špeciality. Na námestí l’Odéon poznal reštauráciu La Méditerranneé, v ktorej vynikajúco pripravovali Sole normande, podávaný s normandskou omáčkou s mušľami, ustricami, hľuzovkami, šampiňónmi, osmaženými beličkami, račími chvostíkmi a vpichovaným pečeným maslovým cestom. Krowiak to všetko zapíjal Chateau du Cléray. Potom dostal chuť na Cabillaud a la dieppoise a napokon, pri Thon á l’Orly, zažili jeho chuťové bunky prudký orgazmus, ktorý podporil fľašou skvelo vychladeného Chateau Raynaldy, ročník 1996.
Keď vyšiel na ulicu, cítil sa ako nadrogovaný. Potácal sa po chodníku, najedený do prasknutia, a mal už len jedinú túžbu – aspoň na chvíľu si ľahnúť do postele a zdriemnúť si. Mal pocit, že si to môže dovoliť – akcia mala začať o piatej a zúčastniť sa jej malo miestne protiteroristické oddelenie, ktoré sa chcelo predviesť v plnej sile, takže Krowiaka odsunuli len do úlohy diváka. Privolal si taxík, dal sa odviezť do hotela, oblečený sa zvalil do postele a okamžite zaspal.
Zobudilo ho rázne klopanie na dvere. Posadil sa na posteli a pozrel na hodinky. Bolo osem hodín. Protiteroristickú akciu prespal. To bolo zlé, veľmi zlé. Vstal a otvoril dvere. Stál za nimi Claude Lebel, veliteľ miestneho protiteroristického komanda. Cez plece mal prevesený Heckler & Koch MP-5 a na sebe mal nepriestrelnú vestu, do ktorej bolo zarytých aspoň dvadsať projektilov.
- Akcia dopadla dobre, - povedal Lebel, - dostali sme všetkých teroristov a stratili sme len piatich mužov.
- To je vynikajúci úspech, - povedal Krowiak. Nevedel, čo by mal povedať viac. Lebel mu podal aktovku, celú prestrieľanú, zčasti obhorenú a roztrhanú.
- Tu sú materiály. Žiaľ, utrpeli pri akcii. Museli sme použiť granáty, kým sme sa k nim dostali, - povedal Lebel.
- Dáte si koňak? – spýtal sa ho Krowiak.
- Žiaľ, povinnosti mi to nedovoľujú. Musím ešte navštíviť príbuzných mojich padlých a oznámiť im nepríjemnú správu.
Lebel zasalutoval a odišiel. Krowiak si sadol na stoličku. Potom si nalial Hennessy a na jeden dúšok ho vypil.
- Merde, - povedal, - merde, merde, merde.
Ešte nikdy v živote neprespal bojovú akciu. Naozaj nikdy.
V ktorom meste prebehla táto akcia Rogera Krowiaka?
Pošlite SMS správu so súradnicami miesta pobytu agenta Krowiaka (podľa mapy) a získajte dve letenky do mesta, v ktorom ste ho našli!
Či ste vyhrali sa dozviete zajtra v denníku SME.
