. „Veľryby som nelovil 18 rokov, som šťastný,“ hovorí Johannssonn. Tridsaťosem veľrýb je kvóta na september, ministerstvo rybolovu vydalo povolenie na výlov 500 kusov počas dvoch rokov.
Island tvrdí, že veľryby potrebuje na vedecký výskum a ochranu iných morských živočíchov. Po zákaze lovu sa vraj veľryby premnožili a v potravinovom reťazci ohrozujú ostatné články. Štyridsaťtritisíc veľrýb údajne za rok spotrebuje dva milióny ton rýb a „morských príšer“ .
Islandský morský vedec Gisli Vikingsson pre BBC povedal, že Island nie je jediná krajina, ktorá napriek zákazu loví veľryby: „Robia to Američania, Nóri, Japonci, Rusi, tak prečo nie my?“ Islandskí vedci chcú skúmať napríklad stravovací režim veľrýb a na to potrebujú skontrolovať obsah ich žalúdka.
Organizácie na ochranu zvierat však tvrdia, že „vedecký záujem“ je len zásterkou na začiatok komerčného využívania veľrýb. Niektoré organizácie už avizovali, že odporučia ľuďom, aby si dvakrát rozmysleli, či si kúpia morské produkty vyrobené na ostrove.
Správanie sa Islandu môže ohroziť aj turistický ruch a hlavne čoraz obľúbenejšie podmorské sledovanie veľrýb.
„Veľryby sú súčasťou islandskej minulosti a tak to musí zostať,“ povedal BBC šéf Greenpeace Gerd Leipold. K islandským lodiam by sa do dvoch týždňov mala priblížiť loď Greenpeace Rainbow Warrior.
Zákaz komerčného lovu veľrýb ignoruje Nórsko, diery v legislatíve využíva Japonsko. Rusko, Amerika a Grónsko povoľujú lov veľrýb v obmedzenom počte domorodým obyvateľom. Až 75 percent Islanďanov je za to, aby sa k tejto tradícii vrátila aj ich krajina.
(mik, reuters)
