V auguste ‘68 mal 31 rokov.
Moja spomienka na august 1968 je krátka.
Sedel som s celou rodinou v starej škodovke pripravený na odchod. Motor bežal a ja som sa obzrel na svoje dve maloleté dcéry, vtom som na zadnom okne uvidel nočník.
Vypol som motor a povedal: nikam nejdeme, ja som tu doma!
Ubehlo vyše dvadsať rokov, štrngali sme na Námestí SNP kľúčmi a onedlho sa mi dostali do rúk jedny čerstvé roduverné noviny – aj s výzvou jedného čerstvého roduverného politika: zradcovia národa si budú musieť zmeniť meno, aby navždy zmizlo z povrchu zemského, inak sa ešte aj ich pravnúčatá prepadnú od hanby!
Opäť som neemigroval, a začal som písať smutné anekdoty. Pod vlastným menom. Zlo neprichádza vždy na tankoch.
