Paul Warhola pri hrobe brata Andyho.
FOTO - MÚZEUM MODERNÉHO UMENIA ANDYHO WARHOLA V MEDZILABORCIACH
mu ochrnula pravá ruka a „ľavou to nie je ono“.
Spolu s rodinou žije v Amerike na farme v Smocku, vzdialenom asi štyridsať míľ od Pittsburghu. Zo svojho domu už takmer nevychádza. Pamäť má však výbornú. „Ach, Andy, Andy. Bol to zlatý chlapec, ktorý sa vždy vracal k nám, k svojej rodine,“ povedal v telefonickom rozhovore Paul Warhola o svojom slávnom bratovi. „V poslednom čase sa často prehŕňam v rodinných albumoch a stále sa mi v ušiach ozývajú jeho posledné slová, ktoré som od neho počul: Nechcem zomrieť, ešte by som rád niečo namaľoval.“
V týchto dňoch sa svetom prehnala vlna, ktorú zdvihlo 75. výročie narodenia Andyho Warhola. Čo sa pripravuje v Pittsburghu?
„Celý projekt sa volá Andyho leto a obsahuje rôzne aktivity pripravené Múzeom Andyho Warhola v Pittsburghu. Divadelné a tanečné predstavenia, prednášky, úžasné výstavy a, samozrejme, množstvo večierkov. Vyvrcholiť by to malo dvadsiateho tretieho augusta veľkou párty pre vybraných hostí.“
Pôjdete tam aj vy?
„S mojím pohybom je to už ťažšie, ale nevylučujem to. Má tam byť veľa zábavy a s veľkým záujmom sa očakáva aj výstava obrazov herečky Diane Keatonovej.“
Akoby sa na tieto oslavy pozeral Andy ?
„Myslím si, žeby sa ich zúčastnil. Možno by ich chcel sám zrežírovať, ale vždy vítal zvýšený pohyb okolo svojho mena.“
Vraj nie vždy nadšene prijímal slávu. Naozaj mával časté depresie?
„Nebol som s ním dennodenne, takže o všetkom neviem. Isté je, že Andy sa zmenil, keď na neho tá bláznivá Valerie Solanasová spáchala atentát. Stal sa plachým, neistým, zraniteľným. Vtedy často prichádzal k nám a na dlhé dni sa skrýval pred slávou sveta. Museli sme ho presviedčať, že jeho snaženie má zmysel a spolu s ďalším bratom Johnom sme ho nenechali klesnúť na tvrdú dlážku života.“
Ľudia o ňom hovorili, že je mimozemšťan. Prečo neznášal ľudské dotyky?
„To sú len povesti, ktoré sa neustále nabaľujú okolo jeho legendy. Výmyslom nezabránite. Kým žijem, môžem ich len vyvracať. Spomínam si na chvíle, keď bol až neuveriteľné milý a vtipný. Je pravda, že túto jeho tvár poznal iba málokto. Preto neviem, či mi teraz niekto uverí. Ľudia majú radšej výstredné osobnosti.“
Ale Andy chcel byť programovo originálny.
„Skôr by som povedal, že pochopil svoj talent. Ten mu prikázal, čo má robiť. Pravda, on ho korigoval svojím rozumom.“
Aké obrázky sa vám odvíjajú z Andyho detstva?
„Už keď mal päť rokov, bol čiperným beťárom, ktorý mamu stále presviedčal, že je už dosť veľký na to, aby mohol chodiť s našou partiou do mesta. Raz za mnou prišiel do izby a povedal mi: ‘Budem umelec.‘ ‘Kto ti to povedal?‘ opýtal som sa ho. ‘Počul som to zhora,‘ a ukázal na oblohu. Neustále chodil za mnou do izby a bral mi farbičky, ktoré som dostal na Vianoce. Napokon som mamu presvedčil, aby aj jemu kúpila farby, keď už dostal to vnuknutie.“
Pýtal sa niekedy na Slovensko?
„Mama mu o Slovensku veľa rozprávala, spievala piesne. Žiaľ, nikdy sa tam nedostal, hoci veľmi chcel.“
Prečo potom na otázku, odkiaľ pochádza, Andy odpovedal - som odnikiaľ?
„Samozrejme, Andy vedel, kde sú jeho korene. To odnikadiaľ bolo skôr metaforou pre jeho umenie. Cítil sa nadčasový, hoci veľmi pozorne sledoval, čo sa deje okolo neho. Držal ruku na tepe dňa, ale zároveň chcel vytvoriť niečo, čo by ho prežilo. Je neuveriteľné, koľko mal o svojom diele pochybností.“
Je pravda, že ste spolu namaľovali obraz?
„Bolo to už dávno. O jednom obraze nebol celkom presvedčený a žiadal ma o radu. Namiesto rady som naň niečo namaľoval a on to tam už nechal. Ten obraz mám u seba.“
Andy po sebe zanechal majetok, ktorý sa odhaduje na stámilióny dolárov. Kto ich spravuje?
„Podstatnú časť kontroluje nadácia, ktorú spravuje môj brat John s ďalšími členmi a kolegami. Všetky aktivity tohto druhu sa sústreďujú na Múzem Andyho Warhola v Pittsburghu.“
Bol Andy štedrý k svojej rodine?
„Ak myslíte finančne, tak my - jeho bratia - sme boli finančne nezávislí. Jeho láskavosť sa upriamovala k našim deťom a k našej matke Júlii, ktorá s ním takmer dvadsať rokov žila v New Yorku. Chcel jej vynahradiť všetko, čo pre neho, a vôbec pre nás, urobila.“
Takže je pravda, že po smrti vášho otca sa matka obetovala pre rodinu?
„Áno, vtedy sme boli veľmi chudobní a aby sme prežili, matka robila rôzne ručné práce, ktoré sme predávali na blších trhoch. Občas tiež pracovala ako slúžka. To neskôr Andyho podnietilo k túžbe po bohatstve a úspechu a nás k postaveniu sa na vlastné nohy.“
Raz ste povedali, že vaša maľba je jeden veľký experiment. Ako ste to mysleli?
„V prvom rade som neškolený.“
Andy vravel, že štúdium je niekedy na príťaž. Súhlasíte?
„Áno, ale niekedy nadšený amaterizmus nestačí. To som pochopil až neskôr, ale do školy sa mi už nechcelo. Ale hovorme o mojom experimente. Vymyslel som si originálnu techniku: namáčal som slepačie paprče do farby a behal nimi po plátne.“
Chceli ste sa odlíšiť od brata?
„Dnes sa mi to už zdá ako chvíľkové pomätenie, ale Andy niektoré moje obrazy pochválil.“
Ktoré ste mu pochválili vy?
„Môj pohľad bude nekritický, lebo by som povedal - všetky. Ale predsa. Campbellova polievka.“
Prečo?
„Tým obrazom sa pred štyridsiatimi rokmi začala revolúcia. Andy vytiahol do popredia predmet každodennej spotreby a povýšil ho na fetiš doby. Ľudia boli nadšení, ale aj pobúrení. Andy vedel, že zasiahol do čierneho. Od tej chvíle vedel, po akej ceste pôjde ďalej.“
V New Yorku sa presadil aj váš syn James. Bolo pre neho priezvisko Warhol vstupenkou na výslnie alebo prekážkou?
„James je oveľa ďalej ako ja. Na rozdiel odo mňa má univerzitné vzdelanie, je uznávaným ilustrátorom detských kníh. Som na neho hrdý. Priezvisko Warhol však neotvára automaticky brány do galérií a aukčných siení. Naopak, ľudia začnú porovnávať, a to je niekedy zavádzajúce. Prehliada sa tak autenticita prejavu. Napokon, James si ponechal naše pôvodné meno Warhola, čiže Andy sa v ňom ozýva len vzdialene.“
Pomáhali ste Jamesovi s výtvarnými začiatkami vy, alebo sa obracal na svojho strýka?
„Možno sa budete čudovať, ale James vždy tvrdil, že úplne na jeho začiatku som stál ja. Pomáhal som mu nachádzať farby a klásť ich na papier, neskôr na plátno. Takže moja samoľúbosť je uspokojená. Samozrejme, potom nastúpil Andy. James sa o ňom vždy vyjadroval ako o svojom veľkom vzore.“
Z vašich slov som vycítil, že maľovanie bolo pre vás viac hobby. Čo bolo vašou prácou na plný úväzok?
„Život. Staral som sa o rodinu so šiestimi deťmi a o farmu, ktorá dala poriadne zabrať. Ale aby som sa vrátil k svojmu hobby. Moje výtvarné pokusy, to neboli len obrazy, ale aj sochy. Farma mi poskytovala všakovaký materiál a ja som z neho pre svoje výtvory zbieral úlomky hliníka, medi, mosadze a ocele.“
Aj ste tie sochy vystavovali?
„Oficiálne ešte nie. Boli to len také moje experimenty, alebo ak chcete, kratochvíle.“
Nikdy ste si ich nechceli vyplniť inak?
„Pýtate sa, či som nechcel robiť niečo iné?“
Áno.
„Ako chlapec som mal veľký sen: byť slávny. V Amerike to nebolo zase až také ťažké. Mne sa to však nepodarilo. Som rád, že to zostalo v rodine.“
Paul Warhola (1922) - najstarší syn Júlie a Andreja Varholovcov, ktorí pochádzajú z rusínskej dedinky Miková na východnom Slovensku. Paul sa narodil už v Spojených štátoch, kde jeho rodičia emigrovali po 1. svetovej vojne. Jeho mladšími bratmi sú John (1924) a Andy Warhol (1928 - 1987). Mali aj staršiu sestru, tá však zomrela ešte ako maličká počas vojny. Obrazy Paula Warholu sú výtvarnými experimentmi. Paul „maľuje“ pomocou slepačích nôžok, a to tak, že ich rôznofarebne natreté odtláča na farebný poklad. Jeho diela sú vystavené v stálej expozícii Múzea Andyho Warhola v Pittsburghu i v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Okrem výtvarných diel je v tejto expozícii vystavená aj autentická košieľka, v ktorej boli krstení synovia Júlie a Andreja Warholovcov - Paul, John a Andy. Paul žije na farme Smock, neďaleko Pittsburghu.
