„Zamestnávatelia vnímali túto povinnosť len ako spôsob byrokratického otravovania,“ odôvodnil obsah návrhu tlačovej agentúre TASR tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. To, či si podnik splnil zákonnú povinnosť a skutočne nahlásil počet voľných miest sa podľa neho aj tak nekontroluje a ani spätne nepokutuje. „Odhadujem, že keď sa povinnosť zruší, počet nahlásených miest sa skôr zvýši ako zníži,“ dodal Beblavý.
K názoru ministerstva sa pridávajú aj podnikatelia. „Zamestnancov prijímame a prepúšťame dosť často. Taký je proste život. Musím však povedať, že málokedy na to využívame úrady práce. Nahlasovanie nových pracovných miest a spätné odhlasovanie už obsadených prác preto chápem za úplne zbytočné a neefektívne papierovanie,“ vyjadril svoj názor predseda predstavenstva firmy Coop Jednota Adrián Ďurček.
Za zrušenie nahlásenia voľného pracovného miesta do piatich dní po jeho vzniku sú aj malé firmy. „Keď niekoho potrebujeme, hľadáme vysokoškolsky vzdelaného človeka s praxou. Z tohto dôvodu nových ľudí na úradoch práce nehľadáme,“ hovorí pracovníčka softvérovej firmy v Bratislave, ktorá si neželá byť menovaná.
To, že nahlasovacia povinnosť nie je príliš efektívna, si myslia aj niektorí zamestnanci úradov práce. „Stáva sa, že si firma splní zákonnú povinnosť a nahlási voľné pracovné miesto, hoci už naň majú vybraného kandidáta. V takomto prípade ide naozaj o zbytočné papierovanie a okrem toho to nie je fér voči evidovaným nezamestnaným, ktorých tam posielame,“ opisuje svoje skúsenosti s firmami pracovníčka Okresného úradu v Nových Zámkoch Andrea Houšková.
Podniky však podľa nej hlásia nové miesta každý deň a zväčša hľadajú krajčírky, čašníkov alebo kuchárov.
„Firmy od januára do konca júna prihlásili celkovo 108 272 voľných miest,“ hovorí pracovníčka Národného úradu práce, ktorá však nedokáže povedať, koľko z nich obsadili evidovaní nezamestnaní.
IVETA MURŽICOVÁ
