V roku 1991 vyhlásili Poľanu za biosférickú rezerváciu UNESCO. Aj keď Podpoľanie sa najčastejšie spája s oblasťou Detvy a hriňovských lazov, spadajú sem aj obce z druhej strany kopca - napríklad Čierny Balog, Poniky a ďalšie. Na snímke je Melichova skala.
Turistický ruch v rázovitom kraji Podpoľania dlho stagnoval. Dnes však vďaka projektu Vrchárske putovanie a cykloklubu Poľana v Detve je príjemným oddychom pre každého, kto sa cíti presýtený ruchom veľkých miest a rýchlym tempom života. Na zabudnutých lazoch hriňovskej oblasti ide život svojím pomalým tempom. Poľana a Podpoľanie sú dokonalým spojením nádhernej prírody, folklóru a tradícií. Začať možno už v samotnej Detve, známej svojimi ľudovými zvykmi. Neďaleko miestneho cintorína si nenechajte ujsť expozíciu vyrezávaných drevených krížov či návštevu múzea, ktoré mapuje kultúrne a folklórne tradície Podpoľania.
Poľana, ktorá vznikla v treťohorách, je najvyšším a najrozľahlejším sopečným pohorím Slovenska. Vlastnú Poľanu pretínajú Detvianske predhoria, západné okraje Balockých vrchov, zabiehajú sem Veporské vrchy a Sihlianska planina. Legendárna Poľana sa rozprestiera na ploche viac ako 20-tisíc hektárov a mohutný masív tvorí viacero vrcholov - Poľana (1458 m), Pružinový grúň, Ľubietovský Vepor, Hrb či Ponická Bukovina.
V roku 1991 vyhlásili Poľanu za biosférickú rezerváciu UNESCO. Aj keď Podpoľanie sa najčastejšie spája s oblasťou Detvy a hriňovských lazov, spadajú sem aj obce z druhej strany kopca - napríklad Čierny Balog, Poniky a ďalšie. Oblasť Podpoľania je mimoriadne rozľahlá, a preto je ideálne vybrať sa sem na viac dní.
