BRATISLAVA – Vládnej koalícii môžu pribudnúť k problémom, ktoré už má, ďalšie. Ide o vznik maďarskej univerzity v Komárne a zmenu zákona o používaní jazyka národnostných menšín.
Legislatívna rada vlády odporučila vláde zákon o zriadení Univerzity Jánosa Selyeho schváliť, ale s tým, že má z návrhu ministerstva školstva vypustiť ustanovenie o maďarčine ako hlavnom vyučovacom jazyku. SMK trvá na tom, aby univerzita bola maďarská.
„Buď vytvoríme maďarskú univerzitu, alebo nebudeme pýtať žiadnu. Pripúšťame v takomto prípade aj iné kroky. Koaliční partneri by mali jednoznačnú dohodu o vzniku maďarskej univerzity dodržať,“ povedal šéf SMK Béla Bugár.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner uznáva koaličnú zmluvu, ale „univerzita musí vzniknúť v súlade so zákonom a treba počkať na stanovisko Akreditačnej komisie“.
KDH nevidí problém v maďarčine ako hlavnom vyučovacom jazyku. „Treba zákon schváliť tak, ako ho pripravilo ministerstvo školstva,“ vyhlásil podpredseda KDH Pavol Minárik.
Nejasný je termín schválenie zákona o univerzite. Premiér Mikuláš Dzurinda s tým chce počkať na Akreditačnú komisiu, ktorá zasadne 1. až 3. októbra. Bugár žiada, aby vláda aj parlament rozhodli skôr.
Koalícia sa rozchádza aj v názore na to, či sa má znížiť kvórum na používanie menšinového jazyka v úradnom styku z doteraz platných 20 na 10 percent obyvateľov danej lokality. Kým Bugár hovorí o „tichej dohode“ v koalícii, jeho koaliční partneri tvrdia, že o ničom nevedia.
Bugár sa odvoláva na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorú Slovensko prijalo. Záväzok k charte znamená, že by sa malo zmeniť 8 až 9 zákonov, hovorí Bugár. „Toto sa neudialo. Tak sme avizovali a taká bola aj tichá dohoda, že podpredseda vlády Csáky pripraví pre vládu návrh. Ak koaliční partneri s tým nesúhlasia, to je ich zodpovednosť.“
Bugár argumentuje, že zníženie na desať percent sa dotkne asi len dvadsiatich maďarských dedín, ale „oveľa viac už rómskych, rusínskych, ukrajinských, a dokonca aj nemeckých dedín“.
Podpredseda SDKÚ a minister obrany Ivan Šimko nevie „o žiadnych tichých dohodách“. Podobne ani Lintner. „Csáky by sa mal viac starať o koordináciu prípavy na využívanie financií z eurofondov, ako predkladať takéto návrhy,“ dodal s tým, že návrh „vidí ako nepriechodný“.
Minárik je presvedčený, že koalícia má iné problémy, ktoré musí akútne riešiť. „Nevidím dôvod, aby sa otvárala ďalšia otázka, najmä keď v súčasnosti platná úprava s 20 percentami je plne vyhovujúca.“
Na zabezpečenie vykonávania ustanovení charty sa musia zmeniť viaceré zákony. Týka sa to napríklad označovania obcí v jazyku menšín, ďalšieho vzdelávania, Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku či zákona o ochrane spotrebiteľa.
TOMÁŠ SZMRECSÁNYI
