Aristotela Xenakisa, veliteľa prepadového protiteroristického komanda zastrelili o pol desiatej predpoludním na Periklesovej ulici vo chvíli, keď si kupoval noviny. Strelci, ako je to v tejto krajine zvykom, boli na motorke. Jeden riadil, druhý strieľal. Po akcii zmizli v hustej premávke.
Vangelisa Konstantinidisa, jeho zástupcu, zastrelili o desiatej. Ešte nevedel, že jeho šéf je mŕtvy a ani sa to nikdy nedozvedel. V kaviarni pri Dionýzovom divadle popíjal kávu, keď akási starena vytiahla z kabelky pištoľ značky Walther, pristúpila k nemu a trikrát mu strelila do hlavy. Potom zmizla v dave.
Konstantinosa Stathakisa a Theodorosa Panagopoulosa dostali o štvrť na jedenásť. Obaja boli členmi protiteroristického komanda a hliadkovali v Onassisovej ulici. Muž, ktorý sa vydával za nemeckého turistu ich požiadal, aby mu ukázali cestu, ktorou sa dostane na Akropolu. Kým mu lámanou nemčinou vysvetľovali smer, vytiahol samopal Uzi a oboch ich zastrelil. Potom zmizol.
V protiteroristickej centrále vypukla panika. V priebehu hodiny prišli o veliteľa, jeho zástupcu a dvoch mužov. Práve dnes, keď chystali veľký protiteroristický záťah. Práve dnes, keď mal prísť špeciálny agent Roger Krowiak, ktorému mali odovzdať materiály ukoristené teroristom. Takúto blamáž ich oddelenie nezažilo možno od roku 1825, keď sa ich krajina oslobodila od Tureckej nadvlády.
Roger Krowiak pristál na letisku Ellinikon o pol dvanástej. Let z Káhiry bol príjemný a najmä krátky. Vzal si taxík a nechal sa odviezť do hotela Aphrodite Astir Palace. Osprchoval sa a keď sa utieral, začul nejaké zvuky. Pištoľ mal v batožine – neočakával problémy. Dvaja ozbrojení muži vtrhli do kúpeľne a kým sa nazdali, jeden ležal so zlomenými väzami na dlaždiciach a druhý so zlomenou rukou skučal od bolesti. Krowiakovi trvalo len päť minút, kým z neho dostal adresu, z ktorej ho sem poslali. Potom aj jemu, veľmi ohľaduplne, zlomil väzy.
V protiteroristickej centrále medzitým vyhlásili poplachový stupeň číslo jedna. Novovymenovaný veliteľ vydal príkaz zatknúť všetkých motorkárov, všetky stareny a všetkých nemeckých turistov. O dvanástej vyrazili do ulíc ozbrojené protiteroristické oddiely, časť polície a vojska. V meste vypukol chaos, aký v ňom bol naposledy v roku XXX, keď ho obsadili Rimania.
Roger Krowiak prišiel na udanú adresu o pol jednej. Bol to päťposchodový činžiak kúsok od námestia Monastraki. Byt číslo 45. Krowiak vyšiel schodmi a univerzálnym kľúčom si otvoril dvere. Nečakali ho. Cítili sa bezpečne. V predsieni zastrelil dvoch mužov, v kuchyni nejakú starenu a v ďalších izbách asi piatich teroristov. Pobral materiály a vymontoval z počítačov harddidsky. Odišiel a zamkol za sebou dvere.
V protiteroristickej centrále medzitým vypočúvali zatknutých motorkárov, stareny a nemeckých turistov. Ozbrojené oddiely prehľadávali desiatky bytov. Minister vnútra osobne koordinoval všetky akcie a podával hlásenia priamo prezidentovi.
O tretej prišiel do hotela Aphrodite Astir Palace kuriér, prevzal od Krowiaka materiály a odovzdal mu letenku do ďalšieho mesta. Krowiak už nemal čo robiť . Zaplával si v bazéne, na izbe si zdriemol, potom sa prezliekol a zišiel do hotelového baru. Dal si drink a rozhliadol sa okolo seba. Žena, sediaca za stolíkom a píšuca pohľadnice, vyzerala osamelo. Krowiak k nej pristúpil.
- Prepáčte, - povedal, – istotne sa vyznáte v tomto meste lepšie ako ja. Nemáte chuť na podvečernú prechádzku a potom večeru v nejakej dobrej reštaurácii?
V ktorom meste prebehla Krowiakova deviata akcia?
