- Dobrý deň. Volám sa Omar El-Sharif. Nechcete si so mnou zahrať bridž?
Prešedivený muž s tmavohnedými spálňovými očami sa pokojne usmieval na Rogera Krowiaka. V ruke držal objemnú koženú aktovku. Jeho meno bolo pravé. “Bridž” bolo heslo.
Krowiak podišiel k nemu a podal mu ruku. Potom prešli halou hotela Cairo Marriott a zamierili do zimnej záhrady. Posadili sa do prútených kresiel a zapálili si svoje obľúbené fajčivo. Čašník im priniesol drink. Omar Sharif podal aktovku Krowiakovi.
- Toto je pre vás. Neviem, čo tam je a ani ma to nezaujíma, - povedal.
- Ani vo sne by mi nenapadlo, že taký slávny herec ako vy, spolupracuje s Agentúrou, - povedal Krowiak. Omar Sharif sa usmial.
- To nie je spolupráca. Poskytujeme si vzájomné pozornosti. Najmä odvtedy, čo vaša Agentúra zaplatila za mňa všetky dlhy, ktoré som si narobil hraním kariet.
Roger Krowiak priletel do tohto mesta len pred pár hodinami. Hneď dostal správu, že prepadová akcia skončila dobre, teroristická skupina je zlikvidovaná a materiály mu do hotela prinesie spoľahlivý kuriér. Krowiak mal teraz pocit, že sa ocitol vo filme a materiály mu priniesol samotný Doktor Živago, samozrejme, o štyridsať rokov starší.
- Už ste si pozreli mesto? Aj pyramídy? – spýtal sa Omar Sharif.
- To všetko som už videl veľmi veľa razy, - povedal Krowiak.
- A bazár Chán al-Chalílí, Egyptské múzeum alebo Alabastrovú mešitu? – pokračoval Sharif, akoby testoval Krowiakove vedomosti.
- Vašu krajinu mám veľmi rád, ale nikdy som tu nebol ako turista. Vždy len pracovne.
Omar Sharif prekvapene zodvihol obočie.
- Takže vy ste vlastne profesionál, ak sa nemýlim. Niečo ako James Bond, nie?
Krowiak neurčito prikývol.
- Novinári ma vždy prirovnávali k Seanovi Connerymu, - pokračoval Sharif. - Tiež som túžil hrať podobnú úlohu ako on, ale kto by mi uveril, že viem vraždiť v mene jej Veličenstva?
Sharif sa schuti rozosmial. Potom zvážnel.
- Dostal som inštrukcie, že vy mi vyplatíte honorár za moju kuriérsku službu. Mám pre vás návrh. Čo keby sme si o tento môj honorár zahrali karty?
- Bridž nemôžu hrať dvaja, - povedal Krowiak.
- Nemusí to byť bridž. Čo keby sme si zahrali Clovercleaf? Keď vyhráte, necháte si môj honorár, a k nemu vám venujem svoju podpísanú fotografiu. Keď prehráte, vyplatíte mi honorár.
Krowiak prikývol. Ponuka bola obstojná a Clovercleaf bola jeho obľúbená kartová hra. Premiestnili sa do fajčiarskeho salóna, posadili sa za stolík a Omar Sharif začal zručne miešať karty. Oči mu začali žiariť a zdalo sa, že omladol o dvadsať rokov.
Keď na druhý deň Roger Krowiak opúšťal hotel Cairo Marriott, agentúrne konto, ktoré mal k dispozícii, bolo ľahšie o desať tisíc dolárov. Omar El-Sharif mohol byť so svojim honorárom spokojný. A Roger Krowiak v podstate tiež, pretože vo vrecku mal jeho podpísanú fotografiu.

V ktorom meste prebehla Krowiakova ôsma akcia?