V tomto meste bol Krowiak už veľa razy, ale nikdy v ňom nežil dlhšie ako tri dni. Prišiel, vybavil čo bolo treba a hneď odišiel. Nikdy nemal čas na prehliadku pamätihodností, alebo návštevu galérií. Mesto poznal len z taxíka – letisko, dlhé vysvietené bulváry, vysoká televízna veža, stĺp víťazstva a potom vždy nejaký hotel.
Boli tri hodiny ráno, keď pristál lietadlom z New Yorku na miestnom medzinárodnom letisku. Dal sa odviezť do hotela Swissotel a hneď zavolal spojke, aby ohlásil svoj príchod. Akciu mali vykonať miestni ľudia, špeciálne najatí Agentúrou. Krowiak mal len prevziať kufrík s materiálmi, pekne sa poďakovať a potom zmiznúť preč.
Miestni ľudia sa mu ozvali o druhej popoludní. Boli to dvaja muži v oblekoch, s diplomatickým kufríkom a slnečnými okuliarmi. Odviedol ich k sebe do apartmánu, posadil do kresiel a ponúkol whisky.
- Tak je to vybavené, šéfe, - povedal starší z mužov a podal Krowiakovi kufrík.
- Vbehli sme tam, bum bum a bolo po všetkom, - povedal ten druhý.
Krowiak otvoril kufrík. Bol plný igelitových sáčkov, napchatých bielym práškom. Pozrel na oboch mužov.
- Čo to má znamenať? Kde sú materiály? – spýtal sa.
Muži sa nepokojne zamrvili.
- Veď toto sú tie materiály, nie? Bolo tam toho na mraky. Jeden kufrík sme si zobrali my, ako honorár, druhý je pre vás.
Krowiak mlčal. Potom zatvoril kufrík a posunul ho k mužom.
- Toto si zoberte a doneste mi objednané materiály. Ich zoznam ste dostali.
Muži mlčali. Potom si ten starší odkašľal.
- Toto tam máme vrátiť? – spýtal sa a ukázal na kufrík.
- Robte si s tým čo chcete. Ja potrebujem materiály. Do dvoch hodín.
Krowiak vstal. Muži vyskočili, zahasili cigarety, vzali kufrík a odišli. Krowiak sa postavil k oknu a pozeral na Café Kranzler, stojace oproti hotelu. Toto sú miestni odborníci, škrípal zubami. Sú iniciatívni, ale sprostí. Vyvraždia teroristickú bunku, ale dôležité materiály tam nechajú ležať. Keď mu ich neprinesú do dvoch hodín, sám sa vyberie na miesto určenia, pozbiera materiály a potom odborníkov zastrelí, aby vedeli, ako to chodí.
Muži prišli za hodinu. Tentoraz priniesli správny kufrík. Krowiak skontroloval obsah. Všetko bolo v poriadku. Spokojne sa začal usmievať. Muži sa ospravedlňovali. V tom zhone sa poplietli a tak. Už sa to nikdy nestane. Oni s drogami nemajú nič spoločné. Krowiak im dal životnosť dva dni. Pokúsia sa kokaín predať a hneď budú mať na krku rozzúrených dílerov. Čo už.
Mužov poslal preč, zaplatil hotel, objednal si taxík a nechal sa odviezť na letisko. Mobilom poslal kód, že akcia skončila úspešne. Na letisku ho čakala spojka s letenkou do ďalšieho mesta.
There's a devil waiting outside your door, znela mu v hlave pesnička od speváka, Austrálčana, ktorý v tomto meste tiež robil kariéru. Vtedy to boli vlastne dve mestá, spomenul si Krowiak. Dve mestá, ktoré sa spojili. Lietadlo vzlietlo, zakrúžilo nad mestom a nasmerovalo si to na západ.

V ktorom meste prebehla Krowiakova prvá akcia?