Tatiana Nikitinová - Eichler
výtvarníčka, reštaurátorka
dcéra Konštantína Nikitina
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nepamätám sa.
Rodičia vám nespomenuli?
Viem, že som stála za trest v kuchyni v rohu a obzerala pavučiny. Bála som sa vody a preto som sa dosť neskoro naučila plávať. Keď som mala päť rokov, otec sa rozhodol, že už je najvyšší čas, a hodil ma do jazera... (Smiech.) On však tvrdí, že ma držal na rukách. Vtedy som sa naňho rozzúrila.
Čo sa vám na otcovi najviac páči?
Obdivujem jeho zberateľskú vášeň pre staré autíčka. Aj to, s akou pedantnosťou a zmyslom pre detail sa im venuje. Okrem toho má špecifický zmysel pre humor. Rešpektujem ho ako osobnosť. Myslím si, že môj otec je veľmi svojský a zaujímavý človek.
Aké vlastnosti ste po ňom zdedili?
Neviem. Možno vzťah k autám. Ak budem mať jedného dňa svoje vlastné, už sa teším, ako budem šoférovať.
V čom ste odlišní?
Som trochu trpezlivejšia. Otec je technickejší typ, ja som ladená humanitne. Veľmi ma zaujíma výtvarné umenie, literatúra. Jeho skôr technická literatúra, inklinuje k letectvu a automobilizmu aj v tomto smere.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Že bol stále v garáži.
Rozprával vám rozprávky?
Spieval mi pesničky na dobrú noc. Rôzne vojenské skladby, ako napríklad Kaťušu, Frontového šoféra a piesne Vlastu Buriana. To bol jeho obľúbený repertoár.
Pomáha vám nejako dodnes?
Asi áno. Mentálne bol vždy pri svojich deťoch. Odmalička nám poskytol priestor, vravel, že v jeho dome musí byť demokracia. Ukázal nám negatívne aj pozitívne stránky života. Myslím si, že to bola dobrá škola.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Mám veľa spomienok. Najviac mi utkveli v pamäti atypické zážitky. Výlety do zoo, kde otec pracoval alebo rôzne veteránske akcie. Chodievali sme s ním odmalička. Ráno o piatej sme štartovali na rôzne preteky za akékoľvek počasia. Tlačili sme sa v dvojmiestnom aute, ale bolo to veľmi fajn.
Čím si myslíte, že by ste mu urobili najväčšiu radosť?
Môj otec o sebe tvrdí, že je skromný človek, spokojný so všetkým. Budem sa snažiť naďalej robiť to, čo robím a udržiavať s ním dobré vzťahy.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
My sa o takýchto veciach nerozprávame.
Tatiana Nikitinová - Eichler (29) je v poradí druhá dcéra Konštantína Nikitina. Vyštudovala VŠVU a práve sa usiluje o doktorát na Oddelení reštaurovania maľby. Absolvovala postgraduálne štúdium na Harvardskej univerzite, kde získala ako jediná zo sveta vo svojom obore - reštaurátorstve prestížne štipendium. Pred mesiacom sa vydala za Gabriela Eichlera. Na svadobnej ceste boli v Českom Krumlove. Momentálne je rozcestovaná medzi Prahou a Bratislavou. V budúcnosti sa chce venovať reštaurovaniu obrazov.
Konštantín Nikitin
podnikateľ
otec Tatiany Nikitinovej - Eichler
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Vždy bola moje najlepšie dieťa. Ani nechorľavela, stále mala výborné vysvedčenia. Poslušná, usmiata dcérenka - od narodenia. Ako menšia sem-tam niečo domotala, alebo zabudla.
Čo na nej najviac oceňujete?
Je veľmi skromná, húževnatá a pracovitá. Preto všade patrí ku špičke. Všetci ju chválili, a tak je to doteraz.
V čom ste si podobní?
Máme zmysel pre povinnosť, nič nenechávame na náhodu. Snažíme sa udržiavať istú úroveň a žiť v medziach zákona. Obaja máme zmysel pre historické veci. Táňa pre obrazy, ja pre staré autá, ktoré sú už tiež umeleckými dielami. Môj Kissel a Mercedes sú so svojimi karosériami asi jediné na svete.
V čom úplne odlišní?
Tatianka je tichá, skromná, ja som impulzívny. Ak sa mi niečo nepáči, dám to otvorene najavo. Pred rokmi som na autosalóne zbil redaktora, lebo bol drzý. Dokážem sa o seba postarať aj ostrejším spôsobom. Na rozdiel od nej viem aj zahrešiť. Som muž a ona je žena. V tom je najväčší rozdiel.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Stále som ju chválil a nikdy nehrešil, pretože to nebolo treba. Odmalička mala zmysel pre humor. Napríklad, prišla zo škôlky a hovorí: Vladimír Ihlič Lenin bol sovietsky vodič, ktorý zviedol ruský ľud do boja proti cárovi. (Hurónsky smiech.)
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Kedysi dávno niečo od Makarenka, ale ináč nie.
Rozprávali ste jej rozprávky?
Skôr vojenské príbehy. Odmietal som Dobšinského pre jeho kruté príbehy. Toho by mali zakázať.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
To by ste sa mali opýtať jej.
Ale je to otázka pre rodiča.
Že som impulzívny. No pokiaľ ma niekto nedráždi, som veľmi krotký mierumilovný človek. Leva netreba štekliť v nose.
Myslíte, že si rozumiete?
O tom som hlboko presvedčený. K deťom som demokratický, a keď sa im niečo nepáči, vždy mi to môžu povedať. Raz, keď som si doviedol novú priateľku, povedali mi: Ocinko, túto nechceme za macochu. Rešpektoval som ich názor.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Sme sebestační, ale ak máme možnosť, pozhovárame sa. Do ničoho som ju však nikdy nenútil. Keď sa išla vydávať, pýtala sa ma na názor. Povedal som jej, že nemám výhrady, pretože je to schopný človek, ktorý už niečo v živote dokázal.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Keď bola v Amerike, nevideli sme sa aj polroka. Dvakrát tam študovala dlhšie ako rok. Vtedy priletela domov iba občas. Teraz bývame spolu, aj oni budú pristavovať. Kým niekam s manželom neodcestujú, budeme sa vidieť stále.
Podnikateľ Konštantín Nikitin (64) je zásadný nepriateľ športu. Na gymnáziu ho oslobodili od telocviku, čo mu však nebránilo v leteckom a parašutistickom výcviku. Od roku 1966 sa zaoberá historickými vozidlami. V roku 1968 založil v Bratislave Clasiccar club Bratislava, ktorý bol súčasťou pardubického klubu. V roku 1990 založil Združenie zberateľov historických vozidiel SR ako vrcholový orgán slovenského veteránizmu, ktorý v súčasnosti združuje 28 klubov. Desať rokov bol jeho prezidentom. Má tri deti - Natašu a Tatianu z prvého manželstva a z druhého manželstva syna Nikolaja.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský
