Stredozemné more, veľký bazén Európy a Afriky. Večer sa nevypúšťa a ani nijako zvlášť nečistí. Rešpektuje sa len príliv a odliv.
Teraz je na rade príliv morachtivých turistov. Z domu si privezú všetko, čo potrebujú, usadia sa na pobreží a svojim spôsobom aj tu chodia každé ráno do roboty. Ako doma! Muži majú na sebe navešané člny, nafukovačky, lehátka, ženy sú obťažkané deťmi rôzneho veku. Rozložia to všetko na pláži a začínajú pracovať. Ženy vybaľujú jedlo a nápoje, prebaľujú deti, učia plávať, deti vrieskajú, ženy kričia, zasahujú, vydávajú pokyny. No a muži - nafukujú všetko, čo sa dá, a potom sa na to, čo nafúkali, spokojne vyvalia, ako doma, čítajú noviny, potia sa a s pochopením sa dívajú a čudujú, ako to tie ženy všetko dokážu a ešte sú aj na dovolenke.

Nechápem, prečo tí, čo majú more svoje, idú za tým istým morom do cudzej krajiny. My, Slováci, keby sme mali svoje more, ani by nás nenapadlo cestovať za cudzím morom. Užívali by sme si to svoje a možno by sme k nemu ani nikoho nepustili.

Ležím si spokojne na pláži, dívam sa, počúvam a snažím sa vyznať v tej spleti jazykov. Rôzne jazyky, koro na všetko iný výraz, ale keď strčia tie svoje jazyky do taniera, vzácny súzvuk porozumenia! Švédsky stôl - esperanto národov, každý ho má v krvi. Hlad spája národy a robí dobrú náladu. A tak premýšľam, pri tom džavote rôznych jazykov, keď to všetko skočí do mora, ako si s tým chudák more poradí. Musí to všetko stráviť. Veď do mora skáču rôzne charaktery a povahy, čo si na brehu ani trochu nerozumejú a zrazu v mori - sú si rovní a ani nevidieť, aké majú postavy, postaveie a ani odiaľ sú. Trčia im len hlavy. Keby zo všetkého na svete trčali len hlavy, ľahšie by sa žilo.

Nadviazal som kontakt s malou slečnou a len tak zo zvyku som sa jej opýtal, či už poslali babke s dedkom na Slovensko pozrav. Začudovane sa na mňa pozrela: Pozdrav? A načo? Veď môj ocko je s nimi každý deň spojený počítačom! Uvedomil som si, že aj ja sa musím tiež spojiť - s mojou bankou (to je teraz moja babka), aby som vedel, akú mám perspektívu. Žiadnu, okamžite domov, začať pracovať, vylihovanie sa skončilo. Pre mňa začal odliv. Čajky budú škriekať aj naďalej a na mojom balkóne bude vysedávať iný človek, čo bude mať príliv a more pred sebou.
Tak mu treba!
Adio mare