Pri minuloročných záplavách dosiahla voda v Devíne výšku hladiny 934 centimetrov. Ako prvé sa pri záplavách dostane vždy pod vodu parkovisko pod hradom Devín, na sútoku Moravy a Dunaja. Pri parkovisku sú reštaurácie, stánky s občerstvením a jazdecký klub. Dnes sú stánky aj klub opäť otvorené, tesne pod hradom sa stavia nový hotel (naľavo). FOTO SME - PAVOL MAJER
Vlaňajšie povodne narobili na Slovensku v porovnaní s Nemeckom a Českom príliš málo škody, peniaze dostaneme až na protipovodňové opatreniaBRATISLAVA – Stredná Európa si v týchto dňoch pripomína prvé výročie katastrofálnych povodní. Pod vodou sa ocitli obrovské územia v Rakúsku, Čechách, Nemecku. Celý svet obleteli zábery panorámy pražských Hradčian, pod ktorou namiesto pokojnej Vltavy tiekol kalný veľtok, ktorý hrozil zaplaviť celé historické centrum Prahy.
Do zaplavenej strednej Európy prúdila pomoc z celého sveta. Peniaze sľubovala aj Európska únia, vytvoril sa Fond solidarity na pomoc postihnutým oblastiam. V Berlíne sa na krízovom summite stretli predseda Európskej komisie Romano Prodi, komisár pre rozšírenie Günter Verheugen a premiéri Nemecka, Rakúska, Česka a Slovenska.
Na Slovensko však z fondu peniaze neprišli. „Komisári, ktorí navštívili naše postihnuté oblasti, zistili, že skutočnosť bola neporovnateľná s tým, čo stalo v Čechách alebo Nemecku. U nás škody neboli také veľké. Kto videl Prahu a naše postihnuté oblasti – to je sto a jedno,“ hovorí Marián Supek, poverený riadením sekcie vôd ministerstva životného prostredia.
Povodne na Slovensku postihli oblasti okolo Moravy a Dunaja pred Bratislavou – Devín, Devínsku Novú Ves, obce na Záhorí. Lokálne povodne poničili obce na strednom Slovensku – Ľubietovú a Čierny Balog.
Bratislava mala šťastie. Chýbalo pár desiatok centimetrov a voda by sa rozliala do centra mesta. Obyvatelia z mostov chodili sledovať hladinu Dunaja vysokú takmer desať metrov, vojakov, ktorí ukladali vrecia s pieskom, zaplavený lunapark a parkoviská na nábreží.
Škody spôsobené povodňami počas celého roka 2002 na Slovensku vyčíslili na 1,6 miliardy korún. Únia usúdila, že štát akútne odstraňovanie následkov zvládne sám. V Českej republike len augustová povodeň spôsobila škody za 70 miliárd českých korún.
Summit Európskej únie mal pre Slovensko preto skôr politický význam. V lete minulého roku krajinu čakali zložité vyjednávania s úniou a zároveň parlamentné voľby. Európski politici boli zdržanliví, keď mali potvrdiť, že Slovensko vstúpi do únie spolu s Českom alebo Slovinskom. Po Berlíne, kde Dzurinda rokoval ako rovnocenný partner s Prodim, Schröderom a Schüsselom, sa Slovensko o kúsok posunulo k únii, čo sa definitívne potvrdilo na summite v Kodani v decembri 2002.
Európske peniaze na protipovodňové opatrenia prídu aj na Slovensko, ale bude to trvať dlhšie. „Z fondu ISPA dostaneme peniaze na technickú asistenciu pri riešení hlavných stavieb v rámci protipovodňového plánu. Samotné stavby by sme neskôr mali spolufinancovať zo štrukturálnych fondov,“ hovorí Supek.
BARBORA TANCEROVÁ
