V Európe sú rozličné úrovne rozdelenia blahobytu, životných štandardov a noriem. Veľká Británia je napríklad jednou z najprosperujúcejších krajín únie, ale rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú v nej priepastné. Kým škandinávske krajiny sa snažili silnou sociálnou politikou vykoreniť tzv. detskú chudobu, v Británii žije chudobne až tretina detí.
V rámci únie tvoria mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov asi 12,5 percenta z celkovej populácie. Očakáva sa však, že ich počet v nasledujúcom desaťročí bude klesať, najmä v južných stredozemských krajinách, a to z dôvodu znižujúcej sa pôrodnosti.
Slovensko aj Česká republika sú na tom lepšie – podiel mladých na celkovom počte obyvateľov je u nás vyšší ako v ostatných krajinách.
Je pravdepodobné, že do desiatich rokov počet mladých od 20 do 29 rokov v Európe klesne asi o 10 miliónov.
To spôsobí, že sa zmenší súčasný problém nezamestnanosti mládeže a vzrastie dôraz na jej mobilitu.
Ako si žijú mladí ľudia v Európe? V čom je rozdiel medzi Slovákmi, Čechmi, Nemcami, Angličanmi a Španielmi? To sa pokúsila zistiť Sue Grundyová z Univerzity v Edinburgu a v roku 2002 porovnala socio-demografické profily mladých žijúcich v týchto krajinách. Výsledky sú celkom zaujímavé.
Slovensko má najviac mladých ľudí
Populácia Európy starne – v porovnaní s piatimi európskymi krajinami sme na tom najlepšie – podiel mladých na celkovej populácii je až 17 %).
Počet obyvateľov | Počet 18-24-ročných | |
Rakúsko | 8 128 300 | 921 000 (11,6 %) |
Česká republika | 10 299 100 | 1 559 835 (15,3 %) |
Anglicko | 49 997 000 | 6 006 000 (12 %) |
Nemecko | 82 441 000 | 9 159 500 (11,1 %) |
Slovensko | 5 387 600 | 913 240 (17 %) |
Španielsko | 40 499 791 | 5 151 300 (12,9 %) |