FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Turista, ktorý do Banskej Štiavnice pricestuje autobusom, sa asi bude čudovať, kam sa pominula sláva kedysi bohatého mesta. Privíta ho zaprášené parkovisko a plechové búdy, ktoré majú predstavovať autobusovú stanicu. Blízko je stánok s občerstvením. Patrí k nemu aj pekné posedenie s veľkým slnečníkom, pod ktorým vás obslúži veľmi ochotná čašníčka.

Spokojnosť asi každého prejde, keď začne hľadať WC. Personál ukáže na prenosnú búdu za cestou s ubezpečením: „Patrí to iba nám a je tam pekne čisto.“ Nepríjemný zápach, pavučiny a prach hovoria čosi iné.

Cesta do centra mesta potrvá dlho - toľko pamiatok pokope ako v Štiavnici inde na Slovensku len tak ľahko nevidieť. Veľa budov je ešte v dezolátnom stave, ale sú tu už aj krásne vynovené domy, na ktorých si dali majitelia záležať. Väčšinou sú v nich penzióny. Nájsť v nich ubytovanie bol však tento víkend problém, všade bolo plno. Nám sa to podarilo až na 4 pokus v Skautskom dome. Ten je práve v rekonštrukcii a izby sa v ňom neprenajímajú. Správcovia však boli veľmi ochotní a ani nie po minúte odovzdali kľúče od celej budovy aj s celým zariadením, vzápätí odišli.

Horšie to je, ak sa chce turista dobre najesť. V pizzerii na Trojičnom námestí v sobotu o ôsmej večer oznámia, že pizzu už nerobia. V nedeľu na obed nemajú pre istotu otvorené vôbec. Vyhovuje to jedinému podniku, ktorý tu v tom čase fungoval. Čašníčka sa nezastavila a v priebehu hodinky sa tam vystriedali turisti z Nemecka, Francúzska a Maďarska. Možno ich prilákalo aj 11 hviezdičiek, ktoré svietili nad vchodom. V každom prípade s peniazmi nešetrili a v pizzerii môžu ľutovať.

V blízkosti mesta je Vindšachtské jazero. Osviežiť sa dá iba v jednej drevenej búde. Jej personál sa podľa toho správa. Za dve pivá a balíček slovenských cigariet si čašníčka vypýta 167 korún. „V poriadku, ale prosíme si bloček,“ bola odpoveď hostí. „Dobre, tak potom 100,“ odpovedala pohotovo barmanka. V rade stálo ďalších desať ľudí. Niektorí z nich možno bloček nechceli. (rp)