Imrich Bugár. FOTO – ARCHÍV
Republiku Kiribati s 85-tisíc obyvateľmi roztrúsenými na 33 korálových ostrovoch v Oceánii prijala Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) do svojej rodiny ako zatiaľ posledného, dvestodesiateho člena. Organizácii Spojených národov chýba do dvojstovky desať štátov, Medzinárodný olympijský výbor ju o tri krajiny prekračuje.
Šport s antickými koreňmi je napriek tomu so svojou históriou majstrovstiev sveta stále junior. Prvý šampionát v Helsinkách otvorili 7. augusta 1983 (trval do štrnásteho). Onedlho budú v Paríži deviate (23. - 31. august). Krasokorčuliari krútili prvé celosvetové piruety v Petrohrade roku 1896 a registrujú takmer stovku MS. Šport má svoje paradoxy.
Tradícia, honor a finančné zisky
Kráľovné občas robia drahoty. Tá športová sa dlho vzpierala zísť sa v plnej kráse a sile pod inou vlajkou než je biela s piatimi kruhmi. Až dovtedy, kým neprevzal v IAAF žezlo tvrdou rukou už zosnulý turínsky právnik Primo Nebiolo. Dokonale využil honor tradičného pohľadu na atletiku, ako olympijského športu číslo jeden, s pragmatickým projektom zaradiť sa po boku vysoko ziskových futbalových šampionátov. Ťah mu vyšiel ihneď. Iba trikrát mali atletické MS štvorročný cyklus (1983, 1987 v Ríme, 1991 v Tokiu), potom ho rýchlo skrátili o polovicu. Organizátori si vždy slušne zarobia. Od roku 1997 aj atléti. Víťaz dostane 60-tisíc dolárov, svetovému rekordérovi prihodia stotisíc.
Svet spoznal novú šľachtu
Kráľovná potrebovala čoraz viac svojich šľachticov a kňažien, preto popri olympiáde musel vzniknúť svetový šampionát. Súťaže Grand Prix inšpirované predovšetkým Svetovým pohárom v zjazdovom lyžovaní boli iba prípravou na nový vrchol, nie vrcholom. Strach z premiéry vystriedalo od 7. do 14. augusta 1983 nadšenie. Kongres IAAF totiž nemohol vybrať vhodnejšie miesto na prvé predstavenie než boli fínske Helsinki. Svet dokonalejšie spoznal kráľa Carla Lewisa. Žrdkárskeho vojvodcu Sergeja Bubku či fenomenálnu nemeckú diaľkarku Heike Dauteovú-Drechslerovú videl dokonca prvý raz. Napokon ani najlepšia československá atlétka Jarmila Kratochvílová nemala pred podujatím ešte chýrne meno.
Najlepšia voľba: Helsinki
Olympijský štadión v hlavnom meste Fínska dýcha atletikou. Pred vstupnou bránou víta návštevníkov socha legendárneho deväťnásobného olympijského víťaza (1920 - 1928), vytrvalca Paava Nurmiho. Fíni milujú atletiku s úctou ku každému pretekárovi, špeciálne vždy obdivovali Československo.
Helsinské OH 1952 sú naveky späté s menom Emila Zátopka, víťaza v behoch na 5000 m, 10 000 m a v maratóne. Prvé MS v atletike zase boli, keď nie najväčším, tak rozhodne jedným z najväčších úspechov športu našej bývalej republiky. Československo obsadilo v počte medailí (4 zlaté, 3 strieborné, 2 bronzové) miesto hneď za superveľmocami NDR, USA a ZSSR. Rodáčka z obce rozprávkového mena Golčův Jeníkov pri meste Čáslav Jarmila Kratochvílová vyhrala kombináciu behov na 400 m a 800 m, čo sa nikdy pred ňou, ani po nej žiadnej žene nepodarilo. Z mužov iba Kubáncovi Albertovi Juantorenovi na montrealskej olympiáde 1976.
Triumf Kratochvílovej
Jarmilina triumfálna cesta za double zahŕňala sedem štartov. Kľúčovým okamihom bol utorok 9. augusta medzi 17.35 h a 18.10 h miestneho času. Dnes úspešná trénerka uvoľneným krokom vyhrala semifinále na 400 metrov. Presne o 2007 sekúnd potom vybehla na trať 800 m, aby po 1:54,68 min získala prvú zlatú medailu. Bol to jej tretí vážny beh na tejto vzdialenosti. Pri druhom - 26. júla 1983 utvorila v Mníchove svetový rekord 1:53,28 min - časom, ktorý tróni v historickej listine najlepších výkonov atletickej histórie na prvej priečke dodnes.
V stredu 10. augusta zvíťazila bežkyňa, ktorú v polovici sedemdesiatych rokov vyradili na istý čas z pražského strediska vrcholového športu pri Slávii VŠ pre neperspektívnosť, na 400 m v novom svetovom rekorde 47,99 s. Prvá bežkyňa pokorila hranicu 48 s. Hneď za ňou skončila okatá blondína z Vítkovíc Taťána Kocembová. O deň neskôr ďalšia rodáčka zo severu Moravy guliarka Helena Fibingerová po poslednom pokuse vyobjímala obrazne celý svet a skutočne všetkých rozhodcov v okolí, lebo boli po ruke. Prekonala favorizované Nemky.
Bugárovo bubnovanie a Pribilincova neskúsenosť
V nedeľu 14. augusta si požičal od hudby pripravenej na slávnostný záver šampionátu bubon rodák z dedinky Ohrady pri Dunajskej Strede, valibuk s maďarskými koreňmi, ktorý atleticky vyrastal v bratislavskej Slávii SVŠT, diskár Imrich Bugár. Bol na čele súťaže, večný výmyselník a vtipkár monotónne búšil pri kruhu do napnutej kože Kubáncovi Luisovi Delisovi „pochod smrti“. Imre víťazstvo udržal. Chlapisko, ktorý spolu s kamarátom Gejzom Valentom (v Helsinkách bol tretí) hodil napríklad v Nitre po fláme pri červenom vínku sedemdesiat metrov, je prvým a zatiaľ posledným atletickým majstrom sveta s rodiskom na Slovensku.
Hneď v úvodný deň helsinských súťaží zažiaril kremnický rodák, vtedy 23-ročný chodec Jozef Pribilinec. Získal striebro. Neskorší olympijský víťaz zo Soulu 1988 nemal ešte dosť skúseností. Nechal so sebou vybabrať. Prvý a posledný raz v živote. Na štadión sa vchádza menším tunelom. Slovák doň vpochodoval prvý, v prítmí mu doslova odšprintoval Mexičan Canto. Rozhodcovia nič nepostrehli.
Helsinki pre Slovákov: hudba z raja
V osemdesiatom treťom nikto nevedel, že o desať rokov sa najskôr budeme handrkovať o pomlčku, poetizovať o dvojdomčeku a napokon deliť natvrdo. Naša retrospektíva na československý helsinský triumf má význam. Vyznie ako hudba z raja. V štyridsaťčlennej výprave bolo trinásť pretekárov so slovenským rodiskom i atletickým základom (diskár Bugár, trojskokan Čado, diaľkar Leitner a bežkyňa Moravčíková dosiahli najlepšie výsledky v pražských oddieloch). Sokolovský rodák, chodec Roman Mrázek pre zmenu dosahoval úspechy v drese banskobystrickej Dukly.
Táto partia priniesla zlato (diskár Bugár - 67,72 m), dve striebrá (chodec Pribilinec - 1:20:59, Moravčíková ako členka štafety na 4 x 400 m). Dvaja bežci štafety na 4x400 m Malovec a Tomko obsadili štvrté miesto (individuálne postúpil Malovec z rozbehu 47,35, na medzibeh nenastúpil pre zranenie, Tomko vypadol v semifinále o jednu priečku, skončil piaty časom 46,03, v štafete finišoval na poslednom úseku za 44,59 s). Šiesti skončili chodec Blažek na 20 km (1:21:54 h) a trojskokan Čado (17,06 m).
Murková bola siedma v diaľke (680 cm) a ôsma ako členka štafety 4x100 m. Diaľkar Leitner skončil desiaty (784 cm). Chodec na 50 km Szikora bol 11., Blažek na tej istej trati 17. Mrázek na 20 km 27. Moravčíková v behu na 800 m tesne vypadla v semifinále (1:59,96 min.). Oštepárka Burgárová nepostúpila do finále (58,48 m) a prekážkar na 110 m Ivan nepostúpil z rozbehu (14,28 s). Výkony by kráľovsky stačili na zisk slovenských titulov 2003!
