 | 1) Oslavujem rôčik. Bábiku, ktorú som dostala, si moja sestra Stanka privlastnila. Je medzi nami iba osemnásťmesačný rozdiel. Vidíte to moje rozbité čelo? Náš nočný stolík bol tvrdý. Doteraz mám jazvičku. |
| 2) Čerstvá absolventka materskej škôlky. Táto fotografia bola aj na table. Prisťahovali sme sa z Hlohovca, v Bratislave som chodila do škôlky len rok. |  |
 | 3) Absolvovala som gymnázium Ivana Horvátha. Chodila som do nemeckej triedy a stužkovú sme mali v Istropolise. Vymysleli sme si úspešný program, ktorého som sa naplno zúčastnila, pretože už aj počas štúdia som školu reprezentovala na recitačných pretekoch. |
| 4) Ako pätnásťročná som hrala vo svojom prvom filme Žaby a iné ryby. Postava, ktorú som stvárňovala, spievala v zbore a koketovala s myšlienkou mať vlastnú kapelu. Okrem toho bola zamilovaná do istého mladému muža. Mali sme sa bozkávať pri piešťanskej Viktórii Régii a ja som mala nervy, ako to dopadne. Prvý ozajstný bozk som totiž dostala pred kamerou. |  |
 | 5) Počas štúdia herectva na VŠMU sme nakrúcali jednu verneovku, v ktorej mi bol partnerom Maroš Zednikovič. Prvýkrát som hrala s ostrieľanými hereckými hviezdami a veľmi som si to vážila. |
| 6) S Miškom Gučíkom v predstavení Radúz a Mahuliena. Mahuliena bola moja prvá veľká úloha. Hrali sme na Novej scéne a predstavenie režíroval Ľubo Paulovič. Považovala som to za veľkú úlohu, dokonca som preto nešla s ročníkom do Austrálie. Neodvážila som sa režiséra požiadať o uvoľnenie. Až neskôr som sa dozvedela, že Ľubo by ma bol pokojne pustil. |  |
Niečo o mne
Ako dieťa ma najviac chválili za samostatnosť v učení. Nemuseli sa mi vôbec venovať. Nemali so mnou problémy.
Ako dieťa ma najviac kritizovali, že som chcela absolvovať všetky krúžky, a potom som bola dosť vyčerpaná. Keď som začala chodiť do Bieleho divadla, prestala som sa zúčastňovať našich nedeľných obedov. To rodičov mrzelo.
Najväčšie sklamanie z detstva bolo, keď ma mama odviedla ako štvorročnú na menšiu operáciu a sestrička ma od nej vlastne uniesla. Nemohla som sa s mamou ani rozlúčiť, bol to šok.
Autor: Barbora Laucká / Foto: archív GŠ
