BRATISLAVA – Rómska rodina Červeňákovcov pôvodom zo Slovenska dostane od českého štátu 900-tisíc korún. Mimosúdnu dohodu potvrdil Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Na Európsky súd podali sťažnosť na mesto Ústí nad Labem za údajné násilné vysťahovanie na Slovensko ešte v roku 1993.
Na štrasburský súd sa obracajú aj slovenskí Rómovia. „Je ich však veľmi málo, zatiaľ evidujeme len dva prípady, o ktorých nás Európsky súd informoval,“ hovorí Marica Pecníková z Kancelárie zástupcu Slovenska pred Európskym súdom.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic tvrdí, že „absolútna väčšina sťažností sa týka prieťahov v súdnych konaniach“.
Európsky súd neprijal naposledy v roku 2002 sťažnosť slovenských Rómov vrátane Jána Lacka. Sťažovali sa na negatívne postoje obyvateľov obcí Čabalovce, Čabiny a Ňagov k rómskym bezdomovcom v týchto obciach.
„Obecné zastupiteľstvá Ňagov a Rokytovce prijali uznesenie, podľa ktorého v prípade násilného nasťahovania Rómov do obcí budú títo za pomoci všetkých občanov deložovaní mimo katastrov obcí. Uznesenia boli zrušené a navyše vláda vyčlenila 3,3 milióna korún na riešenie problému ubytovania rómskych bezdomovcov,“ vysvetlila Pecníková.
Splnomocnenkyňa vlády pre problémy rómskej menšiny Klára Orgovánová upozornila, že viaceré podania boli odmietnuté, lebo vo väčšine prípadov ťažko dokázať rasový motív činu voči Rómom. „Vyšetrovatelia sa tejto klasifikácii vyhýbajú, ako len môžu,“ povedala.
Minister Lipšic tvrdí, že v Štrasburgu je žalovaný štát, a nie páchateľ trestného činu. Ak niekto je poškodený rasovo motivovaným trestným činom, tak podľa ministra štát musí zabezpečiť nestranné trestné stíhanie, odhaliť páchateľov a žiadať ich potrestanie.
„Pred Európskym súdom sa sťažujú občania aj pre nedostatočné dôvody väzby, mučenie, ponižujúce zaobchádzanie, nerešpektovanie súkromného života či slobody prejavu,“ povedala Pecníková. Od roku 1998 štát vyplatil sťažovateľom takmer 7,4 milióna korún.
Väčšina sťažností sa na Európskom súde rieši mimosúdnou dohodou. Lipšic to považuje za rozumné a prospešné pre obe strany.
TOMÁŠ SZMRECSÁNYI
Lipšic neche robiť v mediačnej službe etnické výnimky
BRATISLAVA – Mimosúdne konania sa začínajú uplatňovať aj na Slovensku. Veľa sa očakáva od zákona o mediačnej a probačnej službe.
Mediácia je dobrovoľný, nezáväzný a súkromný proces riešenia sporu, v ktorom neutrálna osoba pomáha účastníkom dosiahnuť urovnanie sporu.
Ministerstvo spravodlivosti by malo podľa splnomocnenkyne vlády pre problémy rómskej menšiny Kláry Orgovánovej pripraviť asistentov mediačnej a probačnej služby aj z radov Rómov. „Najmä v regiónoch, kde je vysoká koncentrácia Rómov a kde je vyšší počet trestných činov, môžu prichádzať do úvahy práve tí rómski mediátori, ktorí majú autoritu v komunite,“ povedala.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic však hovorí, že požiadavky na mediačných úradníkov sú určené na základe vzdelania a odborného školenia, a nie na základe etnického pôvodu. „Doteraz som nepripustil na rezorte, aby bol ktokoľvek zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný len preto, že má určitý etnický pôvod. Aj v tomto prípade by to bolo protiústavné a bola by to diskriminácia.“ (ts)
Slovenské prípady v Štrasburgu
Na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sa obracajú fyzické aj právnické osoby členských krajín Rady Európy. Môžu tak urobiť, ak si myslia, že štát či iný orgán verejnej moci zasiahol do ich práv a slobôd.
Každá krajina má pred súdom svojho zástupcu. Slovensko zastupuje v Štrasburgu právny expert Peter Kresák.
V roku 2002 prijal Európsky súd 7 rozsudkov vo vzťahu k Slovensku. Z toho v štyroch prípadoch zistil porušenie povinnosti Slovenska, v troch prípadoch uzavrela Slovenská republika so sťažovateľom zmier. Všetky rozsudky sa týkali porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Zo 134 sťažností od roku 1993 je 52 vecí skončených a 82 vecí otvorených. (ts)
