Kapitán slovenskej hokejovej reprezentácie MIROSLAV ŠATAN je veľký poctivec v každom športe, do ktorého sa obuje. Na včerajší turnaj Golf Cup na ihrisku na Táľoch prišiel už deň vopred, aby si zatrénoval na ihrisku s parom 71 a spravil si osobný rekord +14 rán. V samotnej súťaži potom vo flajte s majsterkou Slovenska Zuzanou Kamasovou a ďalej Patrikom Rapšíkom, Jaroslavom Dóczym triumfovali s výsledkom -6.
Čo vás prilákalo na turnaj Slovenskej sporiteľne?
„Je to vhodný začiatok akcie Slovenské hokejové leto. Golf mám rád, no, žiaľ, môžem sa mu venovať iba jeden mesiac v roku. Práve sa mi to obdobie končí a začínajú sa hokejové povinnosti.“
V partii s najlepšou slovenskou golfistkou sa vraj ľahko víťazí…
„Rozdelenie do flajtov som nerobil ja, ale netajím, že som si s ňou rád zahral. No aj my ostatní sme sa museli snažiť, aby sme jej to veľmi nekazili. Dopadlo to dobre.“
Ani vlani ste nechýbali na Táľoch pri otváraní ihriska. Vidieť, že k jedinému 18-jamkovému ihrisku na Slovensku máte blízky vzťah.
„Jednoznačne. Hrám golf aj v Amerike, môžem porovnávať. Tále predstavujú krásnu prírodu, nepočuť tu rachot vozidiel z ulice ako pri mestských stánkoch. Ihrisko je prepracované do detailov, mimoriadne náročné. Ťažko sa tu hrajú dobré čísla. Každý hráč, ktorý príde z normálneho ihriska, si tu musí automaticky prirátať päť až desať úderov.“
V lete zvyknete vymýšľať zaujímavé cesty. Kam ste sa vybrali v tejto hokejovej prestávke?
„S priateľkou Ingrid sme cestovali autom po Amerike. Vyberali sme si miesta, kam sa s hokejom bežne nedostanem. Videli sme indiánsku rezerváciu v Apalačskom pohorí a v inom kúte zasa plantáže na cukrovú trstinu s ťažkou prácou ľudí, ktorí mi pripomínali otrokov.“
Navštívili ste cestou aj kamarátov?
„Áno, vo Washingtone sme zašli k Bondrovcom. S Petrom sme si vybehli zahrať golf. Výkonnostne sme približne vyrovnaní.“
V Buffale ste v uplynulej sezóne zažili málo hokejovej radosti. Klub sa topil vo finančných ťažkostiach. Aké máte správy z klubu?
„S príchodom nového majiteľa sa situácia stabilizovala, nálada je mierne optimistická. V hráčskom kádri sa udiali malé zmeny: z Nashvillu zobrali na presilovky obrancu Delmora, z Calgary prišiel center Drury. Treba mať triezve ciele: v budúcej sezóne bude úspechom postup do play off. Potom - to sa ešte uvidí. Celej NHL hrozí lock out, možno sa vôbec nebude hrať.“
Vy sám však ešte nemáte novú zmluvu na ďalší ročník. Budete si ju znova pripravovať sám, bez agenta?
„Áno, zatiaľ sa zastupujem sám. Mal som s generálnym manažérom Darcym Regierom dve rokovania. Teraz je však ticho.“
Prečo sa nenecháte zastupovať agentom, ako je to bežné? Hráčov, ktorí si sami pripravujú kontrakt, v celej NHL možno zrátať na prstoch jednej ruky.
„Lebo si myslím, že môj prípad poznám ja najlepšie. A nechcem byť v rukách nikoho iného. Možnože o dva týždne sa to zmení, ak príde situácia, ktorú by som nezvládal. Viem, že agenti to neradi vidia, ale to mňa nezaujíma.“
V piatok prišiel zásluhou Jiřího Biceka prvý raz na Slovensko Stanley Cup, vymazalo sa ďalšie biele miesto v našom hokeji. Čo vám pri jeho návšteve napadlo?
„Že v budúcnosti bude k nám jazdiť častejšie. V NHL už tvoríme veľkú enklávu slovenských hráčov a doteraz sme veľa šťastia nemali. Azda sa to Bicekovým triumfom obráti.“
ONDREJ GAJDOŠ
