Existujú štyri spôsoby, ako míňať peniaze prvým z nich je míňanie vlastných peňazí pre seba samého: napríklad, keď si ráno kúpite rožok a zjete ho. Druhým je míňanie vlastných peňazí pre niekoho iného. To možno ilustrovať na príklade návštevy, ktorá zo slušnosti kúpi hosťom fľašu sektu alebo bonbonieru. Tretím spôsobom je míňanie peňazí niekoho iného pre vlastnú potrebu. Tu sa vnucuje príklad firemného večierka, kde zamestnanci trovia na účet svojho šéfa. Posledným, štvrtým spôsobom možno označiť situáciu, ak niekto míňa cudzie peniaze pre niekoho iného. A práve toto je doménou politikov. Čím ďalej postupujeme od spôsobu jedna ku spôsobu štyri, tým viac klesá účelnosť a efektivita vynakladania peňažných prostriedkov. Činnosť politikov presne zapadá do tohto rámca. Ich rozhadzovačnosť pramení práve zo skutočnosti, že peniaze, ktoré míňajú, nie sú ich a pre nich. Preto im je jedno, v akej výške a pre koho peniaze použijú. Tento malý príklad často používa laureát Nobelovej ceny za ekonómiu a jeden z najznámejších a najvýznamejších predstaviteľov ekonomickej vedy a liberalizmu 20. storočia Milton Friedman na ilustrovanie faktu, prečo štátne zásahy (teda činnosť politikov) nemôžu hospodárstvu pomôcť, ale sú škodlivé.
Milton Friedman sa narodil v roku 1912 v Spojených štátoch amerických v rodine pochádzajúcej z vtedajšej Podkarpatskej Rusi. V roku 1948 sa stal profesorom ekonómie na Chicagskej univerzite, kde sa popri svojej manželke a ďalších vynikajúcich ekonómoch (Jamesovi Buchananovi, Georgeovi Stiglerovi, Gordonovi Tullockovi alebo Gary Beckerovi) stal vedúcou osobnosťou svetoznámej Chicagskej ekonomickej školy a „otcom“ monetarizmu. Monetarizmus ako smer ekonomickej teórie stojí na princípoch trhovej ekonomiky s minimálnymi zásahmi štátu, ktoré by mali byť obmedzené len na riadenie množstva peňazí v obehu prostredníctvom centrálnej banky. Tento prístup dávno prerástol svojich tvorcov a v súčasnosti ho ako model hospodárskej politiky používa väčšina vlád vyspelých krajín, aj keď zásahy štátu najmä vplyvom prerozdeľovania sú miestami značné. Úspech Chicagskej školy a učenia monetarizmu je zapríčinený najmä úspešnou aplikáciou jeho princípov v osemdesiatych rokoch. Friedmanovo dielo tvorilo základ úspešného reformného programu amerického prezidenta Ronalda Reagana a britskej ministerskej predsedníčky Margaret Tchatcherovej. To, ako použité lieky privatizácia, deregulácia, rýchle znižovanie daní a neinflačná menová politika účinkovali, vidno na prosperite západného sveta ešte aj po dvadsiatich rokoch.
Samotné teoretické dielo Miltona Friedmana bolo však ocenené ešte pred jeho praktickou aplikáciou v roku 1976, keď mu Švédska kráľovská akadémia ako druhému liberálnemu ekonómovi (pred ním v roku 1974 to bol F. A. Hayek) udelila Nobelovu cenu za ekonómiu. Vyslúžil si ju za rozpracovanie problematiky menovej teórie a politiky v podmienkach trhovej ekonomiky, prenikavú analýzu inflácie, nezamestnanosti a peňazí.
Milton Friedman v súčasnosti vedecky pôsobí v kalifornskom Hooverovom inštitúte pri Standfordskej univerzite.
