ch krajín, rozdieloch medzi ľavicovou a pravicovou ekonomickou politikou a zmysluplnosti liberálnych ideí sme sa rozprávali s Ivanom ŠVEJNOM, riaditeľom Nadácie F. A. Hayeka.Aký význam má stretnutie Mont Pelerin Society v Bratislave?
„Členovia Mont Pelerin Society sa rozhodli, že nosnou témou ich tohtoročného stretnutia by mala byť transformácia v postkomunistických krajinách. Je logické, že z tohto dôvodu si vyberali práve postkomunistickú krajinu. Keď sa otvorili hranice, tak aj tí politici, ktorí uvádzali trhovú ekonomiku, nevedeli, aké dôsledky tieto trhové reformy budú mať. Mám na mysli najmä infláciu, nezamestnanosť, životnú úroveň. Tým, že predtým ešte nikto ‚nevyskúšal‘ prechod od komunizmu k trhovej ekonomike, je to jedinečná príležitosť zanalyzovať výsledky transformácie.“
Mont Pelerin Society združuje najvýznamnejších liberálnych ekonómov súčasného sveta. Myslíte si, že prezentáciu liberálnych receptov a odporúčaní bude mať kto počúvať, keď v celej Európe prevládajú skôr ľavicové predstavy o štáte blahobytu a ekonómovia hovoriaci o liberalizme a väčšej zodpovednosti jednotlivca sú označovaní nelichotivými nálepkami pseudoekonómov, ultrapravičiarov, trhových fundamentalistov?
„Otázky funkcií štátu sú dominantné aj v rozvinutých trhových ekonomikách. Nesúhlasím celkom s tvrdením otázky, pretože síce existuje tendencia sociálnych inžinierov prerozdeľovať peniaze ľudí pod záštitou nejakej harmonizácie práva, no zreteľná je aj tendencia búrať bariéry colné, daňové. Ale máte pravdu v tom, že v posledných rokoch prevláda skôr trend silného štátu. Nemusíme sa však pozerať len na Európu ako vzor ekonomických modelov. Príklad sociálneho systému Švédska je skôr výstrahou, ktorá upozorňuje, ako taký systém demotivuje ľudí. Možno nás trochu mýli, že v Európe je väčšina vlád socialistických, ale keď si všimnete, tie síce majú socialistickú rétoriku, ale ich princípy sú často liberálne, napr. privatizácia alebo znižovanie daní. Znižovanie daní nie je len záležitosťou Slovenska alebo USA, ale aj Európa sa dostala do krízy sociálneho štátu a jeho ďalšie uchovanie je neudržateľné.“
Keď tvrdíte, že ľavicové strany si vo svojej hospodárskej politike osvojujú liberálnejšie myšlienky, existuje z ekonomického hľadiska nejaký rozdiel v takejto politologickej kategorizácii?
„Je rozdiel medzi tým, k čomu sa politici verbálne hlásia a čo v skutočnosti konajú. Pre mňa je definícia jasná: Akú úlohu má hrať štát v ekonomike? Pravica by sa mala snažiť, aby štát hral minimálnu úlohu a zabezpečil svoju funkčnosť v základných oblastiach - obrana, bezpečnosť a dodržiavanie a vymáhanie zákona. Ľavica naopak dáva úlohu štátu, aby nejakým spôsobom prerozdeľoval bohatstvo ľudí. Ale opäť prichádzame k tomu, že aj ľavica si už uvedomuje, že príliš veľké prerozdeľovanie je demotivujúce a spôsobuje negatívne dôsledky. To, čo robí ľavica dnes, by ešte pred dvadsiatimi rokmi bolo nemysliteľné - privatizácia, otváranie trhov…“
Komu má byť odkaz stretnutia liberálnych ekonómov určený? Liberálne myšlienky na Slovensku nemajú veľkú tradíciu a niet tu prakticky ani politikov, ktorí by sa k liberálnym zásadám hlásili. Majú tomuto odkazu načúvať ľudia, politici, akademici…?
„Myšlienky sú, samozrejme určené všetkým ľuďom, no počúvať ich by mala predovšetkým odborná elita. Tam podľa mňa patria nielen politici, ale aj vrcholní manažéri, žurnalisti, všetci, ktorých zaujíma verejný život. Nechcel by som cieľovú skupinu vymedzovať príliš úzko a nie každého liberálne myšlienky oslovia. Nachádzame sa na rázcestí a stále máme ešte slobodu voľby, ktorou cestou ísť. Náš výber nemusí byť zúžený len na Európu a európske modely. Najhoršie je neísť žiadnym smerom. Toho sme svedkami teraz.“
Slovensko má za sebou desaťročia extrémneho prípadu sociálneho inžinierstva. Myslíte si, že táto spoločnosť ‚vyprodukuje‘ ľudí, ktorí pôjdu do politiky s tým, že budú ostatných presviedčať o potrebe väčšej osobnej zodpovednosti?
„Našou hlavnou úlohou nie je ovplyvňovať politikov, ale predovšetkým presviedčať ľudí. Len oni môžu pritlačiť svojich politikov k žiadanej zmene. Zo skúseností vieme, že politické strany sú prakticky nebankové subjekty, ktoré nasľubujú všetko a nesplnia nič. Tých by bolo v prvom rade potrebné kontrolovať. Každý z nich omieľa slovo reforma a v skutočnosti nerobia nič. Potrebujeme jednoducho systémové opatrenia postavené na ucelenej filozofii, definovať, čo štát má a nemá robiť.“
Od vzniku Slovenska sme zažili niekoľko volieb. Kedy sa podľa vás bude pri hlasovacích urnách rozhodovať o zmene charakteru štátu a nie hlasovať za tých, ktorí nasľubujú dôchodcom, učiteľom či lekárom najvyššie platy?
„Otázka charakteru štátu by mala byť nosnou témou pri každých voľbách, pretože to je v politike hlavné, akú časť svojho súkromného majetku dáme do vienka politikom, aby o ňom rozhodovali sami. My sme, samozrejme, presvedčení, že by to malo byť čo najmenej. Pokiaľ sa o niečom dokážem rozhodnúť sám, nie je dôvod delegovať takúto právomoc politikom. Žiaľbohu, politika je odraz celej spoločnosti. Očakávať, že takáto zmena nastane zo dňa na deň, je určite nereálne. Treba investovať do ľudí, vzdelávať ich. Len človek, ktorý má nejaké základné znalosti o ekonomike a skúsenosti, dokáže pritlačiť na politikov, ktorí sa často správajú ako neriadené strely.“
