Alan Baker (uprostred), právny poradca izraelskej delegácie v spoločnosti predstaviteľov Izraela odchádza z tlačového centra po stiahnutí delegácie Izraela z konferencie na protest proti návrhu záverečnej rezolúcie. Na snímke vľavo delegátka americkej nevládnej organizácie protestuje proti podobnému rozhodnutiu USA.
FOTO - REUTERS
Izrael tvrdí, že stojí proti „nepriateľskému arabskému svetu“, premiér Ariel Šaron vyhlasuje, že Jásir Arafat stojí na čele „teroristickej vlády“. Izraelčania zvyčajne vytvárajú o Palestínčanoch obraz pôvodcov všetkého násilia.
Na tieto fenomény však nesedí pojem rasizmus, skôr „vojnová propaganda“. Sú výrazom hlbokého konfliktu dvoch národov, ktorý sa začal v rovnakom čase, kedy vznikol sionizmus. Časťou pale-stínskej vojnovej propagandy je aj Durban - úmysel dosiahnuť medzinárodné odsúdenie Izraela na konferencii o rasizme. Urobili tak v situácii, keď sa ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi ustálil v podobe pre Palestínčanov absolútne neúnosnej a rovnako beznádejnej. Výrazom tejto beznádeje je aj nenávisť - k uniforme, k osadníkom a Židom vôbec. Táto nenávisť je silná a neutíšiteľná - a Durban bol pokus o terapiu.
To, že z Palestínčanov vychádzali žlčovité formulácie a že nič menšie nebolo dosť, vlastne napokon odsúdeniu Izraela zabránilo - odmietli ho podpísať nielen Izrael a USA, ale aj ďalšie krajiny vrátane Európskej únie. Mnohé štáty by sa v Durbane dali kritizovať podobným spôsobom - na pranier bol vybraný iba Izrael. Keby priebeh konferencie nevybočil z riadnych koľají, Palestínčania by boli jedni z mnohých, ktorých by delegáti zaradili do zoznamu obetí rasizmu.
Izrael tvrdí, že za to, že ešte vôbec existuje, vďačí silnej armáde. Tej istej armáde „vďačia“ Palestínčania, že ako štát ešte neexistujú. Kozmopolitný štát, v ktorom žije vedľa seba národ Židov a Palestínčanov, sa však veľmi ťažko predstavuje. Oba národy chcú mať vlastný štát - na tom istom území. A to je jadro konfliktu, nie rasová nadradenosť. Recept z Bosny - vtesnať nepriateľov do jedného štátneho útvaru - tu nefunguje. V splnení požiadaviek Palestínčanov vidí Izrael ohrozenie vlastných životných záujmov - a Palestínčania žiadajú minimum.
Je pravda, že na utrpenie Palestínčanov svet akosi zabúda a medzinárodné odsúdenie pociťovaných historických krívd im nikdy neposkytlo zadosťučinenie. To všetko bude žiť ďalej ako trýzeň vo vedomí niekoľkých ďalších generácií, ako zdroj nenávisti a násilia.
Tam, kde je hlboký historický (a v súčasnosti aj ozbrojený) konflikt, je vlastne komické hovoriť o rasizme. Nenávisť je elementom každého konfliktu a trvá vždy dlhšie ako konflikt zbraní. To, že štáty sveta na konferencii v Durbane stroskotali na pár pojmoch, vlastne nie je až také vážne. Horšie je, že sa ani nepokúsili venovať jadru veci - hľadaniu riešenia krvavého konfliktu.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
