o odboru na vyšetrovanie obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozefa Šáteka.
Podkladom sa stalo odpočúvanie telefónu piešťanského advokáta Romana Kvasnicu finančnou políciou. Údajným dôvodom bolo, že sa podieľal na tunelovaní VSŽ, ktoré v tom čase zastupoval a že odovzdával policajné informácie získané napríklad aj od Šáteka.
V médiách neskôr kauzu podporil aj generálny prokurátor Hanzel. Pre televíziu Markíza sa vyjadril, že ak budú nahrávky z odpočúvania totožné s prepismi, prokuratúra sa stotožní so záverom inšpekcie ministerstva vnútra, teda začne stíhať Šáteka. Šéf špeciálneho odboru vzápätí podal na Hanzela trestné oznámenie.
Podľa posledných informácií výsledky inšpekcie podozrenia nepotvrdili a Šátek celú akciu označil za pokus o komplot na diskreditáciu jeho tímu, ktorý vyšetruje závažné ekonomické kauzy.
Zaujímavé je, že na vyriešení privatizačných káuz sa úspešne podieľal aj odpočúvaný advokát Kvasnica. Zastupoval totiž Fond národného majetku v prípade Martinkových Piešťanských kúpeľov, ale aj VSŽ pred vstupom U.S. Steel, dokonca pracoval aj na kauze tzv. Duckého zmeniek.
Kvasnica svoje odpočúvanie považuje za absolútne nezákonné a podozrenia z tunelovania VSŽ za konštrukcie vyrobené len preto, aby sa zlegalizovalo jeho odpočúvanie. Domnieva sa, že s prepismi z jeho odpočúvania polícia obchodovala a informácie o jeho klientoch predávala vplyvným záujmovým skupinám. Celá umelá kauza podľa neho môže smerovať k vráteniu akcií Piešťanských kúpeľov bývalému akcionárovi a k príprave „odškodnenia“ bývalých akcionárov VSŽ.
V súvislosti s týmto prípadom a odpočúvaním telefónov sa však otvára aj ďalší problém, a to postavenie finančnej polície. Tá sa podľa Kvasnicu stala nekontrolovateľnou zložkou, „čím sa neúmerne zvyšujú možnosti porušovania občianskych práv, utajovaním alebo zakrývaním zistenej trestnej činnosti, alebo manipuláciou s dôkazmi, čím sú vytvorené podmienky na korupciu“.
