Američana Michaelsa Phelpsa označili odborníci za najvšestrannejšieho plavca, akého kedy plávanie malo.

u iný príbeh.

1. Michael Phelps (USA)

200 a 400 m polohové preteky, 200 m motýlik, 4 x 100 m polohové preteky

Bol najjagavejšou hviezdou šampionátu. Odborníci ho označili za najvšestrannejšieho plavca, akého kedy plávanie malo. Ani legendárny Mark Spitz, ktorý mu po olympiáde v Sydney predpovedal veľkú budúcnosť, nemohol tušiť, čo tri týždne po osemnástych narodeninách Phelps v Barcelone vyvedie. Štyri zlaté a dve strieborné mu zabezpečili poctu najúspešnejšieho účastníka šampionátu, päť svetových rekordov v štyroch rôznych disciplínach (z toho dva zaplával v rozpätí 48 minút) plaveckú nesmrteľnosť.

Z obdivuhodnej mentálnej sily, akou oplýval v Katalánsku, bude vraj čerpať aj na budúci rok na olympiáde v Aténach. „Chcem tam vyhrať všetko, v čom budem súťažiť. Aj preto, že nenávidím prehry,“ sebavedome tvrdí najmladší svetový rekordér plaveckej histórie. Na 200 m motýlik sa z rekordu tešil už ako 15-ročný.

Tréner Bob Bowman mu hneď po konci šampionátu vnucoval oddych, ale mladík s odstávajúcimi ušami ho tentoraz neposlúchol. „Týždeň mi stačí a potom sa začnem pripravovať na olympiádu. Chcem byť stopercentne pripravený. V Barcelone som sa len testoval, akú záťaž som schopný zvládnuť.“

Na 100 m motýlik ho zdolal len krajan Ian Crocker. „Phelps bol naozaj zázračný, ale som zvedavý, či bude taký dobrý aj o desať rokov. Či dokáže to, čo v Španielsku predviedol Popov,“ brzdí nadšenie z Američanových výkonov austrálsky krauliar Grant Hackett.

Michaela mrzel len slabý záujem Ameriky o plávanie. „Futbal, bejzbal či hokej nás z popredia sledovanosti vytlačili. Pritom je to nádherný šport a ľudia ho sledujú len raz za štyri roky. Na olympiáde.“

2. Ian Thorpe (Austrália)

200 a 400 m voľný spôsob, štafeta 4 x 200 m voľný spôsob

Syn učiteľky a záhradníka s dobráckym srdcom cestoval do Barcelony ako 13-násobný svetový rekordér a hrdina predchádzajúcich majstrovstiev sveta vo Fukuoke. Tam si ako prvý na svete vyplával šesť zlatých medailí z jedných majstrovstiev sveta a okorenil ich tromi svetovými rekordmi. V Katalánsku túžil po repete, no vyhral len trikrát a rekordy sa po jeho dohmatoch nemenili. Nepomohli mu k tomu ani nové celotelové plavky JetConcept, ktoré mu firma Adidas zhotovila na mieru. Inšpirovala sa pritom obtekaním vzduchu okolo krídel lietadla. Vyrobila drážky, ktoré na Ianovom chrbte znižujú odpor a turbulenciu vody a redukujú jej množstvo.

Napriek tomu nemusí 20-ročný Sydneyčan smútiť. Najmladší majster sveta (krauliarsku štvorstovku vyhral v Perthe 1998 už ako 15-ročný) má po Barcelone na konte už desať titulov majstra sveta. Mohol mať jedenásť, no Austrálčanov po pokazenej obrátke v polohovej štafete diskvalifikovali.

Milovník punkrocku a grunge music nedávno zmenil trénera, no stále je najrýchlejším austrálskym krauliarom. Na dvojstovke si na neho brúsil zuby krajan Grant Hackett i „lietajúci Holanďan“ Pieter van den Hoogenband, no Thorpe im nedal šancu. A vyše trojsekundová prehra s Phelpsom na 200 m polohové preteky? „To nie je moja hlavná disciplína. Oveľa viac ma hnevajú nedostatočné dopingové kontroly. Umožňujú vyhrávať nefér spôsobom a to sa mi nepáči. Chcem súťažiť v čistom športe.“

3. Grant Hackett (Austrália)

800 a 1500 m voľný spôsob, 4 x 200 m voľný spôsob

O 18 sekúnd vyhral krauliarsky maratón na 1500 m, zaplával na ňom štvrtý najlepší čas histórie 1:43,14 a ako jediný pokoril magickú hranicu 15 minút. Na kratších kraulových tratiach 23-ročný rodák zo Zlatého pobrežia s Thorpom na vrcholných šampionátoch prehráva, na 1500 m však nemá konkurenciu. Túto trať vyhral na MS už tretí raz za sebou – ani na olympiáde v Sydney pred seba nikoho nepustil. A keď si pohodlne doplával po titul aj na 800 m, pridal sa k hviezdam barcelonských MS.

„Kým kamaráti chodia večer na diskotéku alebo sa flákajú po obchoďákoch, ja idem do plavárne a tvrdo trénujem. Cez víkend mi to býva ľúto. Ale pocit zadosťučinenia po každom úspechu za to stojí. Je desať ráz krajší ako jedno povyrazenie v bare,“ prezradil Hackett tajomstvo svojho úspechu. „Vidíte, stálo za to bojovať aj v Barcelone. Byť v takej spoločnosti ako Popov či Thorpe je najsladšou odmenou.“

4. Aaron Peirsol (USA)

100 a 200 m znak, 4x 100 m polohové preteky

Znakársky kráľ šampionátu. V Barcelone chýbala svetovému rekordérovi na 200 m jediná stotinka sekundy, aby sa tešil z rekordu aj na polovičnej trati. Rodina Peirsolovcov bude na MS spomínať ešte dlho. Veď okrem troch zlatých Aarona niesla domov striebro z maratónu na 1500 m aj dcéra Hayley. Peirsolovci sa tak stali jedinými súrodencami, ktorí sa na jednom šampionáte dočkali medaily.

„Držal som Hayley palce v hľadisku a len čo doplávala, išiel som sa prezliecť ja,“ spomínal na pamätný deň študent texaskej univerzity. „Možno, že práve sestra ma vyburcovala k tomu výkonu na sto znak. Boli to moje najkrajšie preteky v živote,“ priznal Aaron, ktorý plával dlho pod hranicou svetového rekordu aj na dvojstovke. Para mu došla až v posledných dvadsiatich metroch. „Nič to, veď som vyhral. Zlatá medaila sa vždy počíta.“

5. Alexander Popov (Rusko)

50 a 100 m voľný spôsob, 4 x 100 m voľný spôsob

Pre mnohých je hrdinom šampionátu práve Popov. Saša je veľký plavec, s jeho návratom na svetový trón sa už veľmi nepočítalo. Veď čoskoro bude mať 32 rokov. Keď si rodák zo Sverdlovska, ktorý sa kvôli alkoholovým aféram trénera Genadija Tureckého presťahoval z austrálskej Canberry do švajčiarskeho mestečka Solothurn, vyplával zlato v štafete, tešil sa ako malý chlapec.

Neskôr prelomil konkurenciu aj v oboch krauliarskych šprintoch. Médiá rozpútali veľké haló okolo súboja van den Hoogenbanda s Thorpom na krauliarskej stovke, no smial sa tretí – Popov. Saša si na reči nepotrpí, svoju veľkosť dokazuje radšej v bazéne. Zaujímavý bol pohľad na stupne medailistov aj po finále päťdesiatky. Pripomínal zraz plaveckých „starcov“. Najvyššie 31-ročný Popov, napravo 33-ročný Brit Foster. Len tretí van den Hoogenband mal pod 30 (25 rokov).

6. Hannah Stockbauerová (Nemecko)

400, 800 a 1500 m voľný spôsob

Dvadsaťjedenročná Norimberčanka vyhrala všetky tri individuálne disciplíny, na ktoré sa prihlásila, a spolu s dvomi titulmi z Fukuoky má doma už päť najcennejších kovov. Ešte pred tromi rokmi sa na olympiáde v Sydney nedostala ani raz na stupne víťazov.

Nemecké médiá ju okamžite začali porovnávať s Franziskou van Almsickovou. „Ja nie som žiadna hviezda a ani taký vodcovský typ ako ona. Neporovnávajte ma s ňou. Ja taký stresový život ako ona ani žiť nechcem,“ bránila sa plavkyňa, ktorá za rok naplávala 3000 km. Aj preto sa od jediného bronzu z vlaňajších ME v Berlíne (na 800 m) posunula študentka geografie v Barcelone až na zlaté stupne.

7. Xue Juan (Čína)

50 a 100 m prsia, 4 x 100 m polohové preteky

Mala len sedemnásť, keď pred dvoma rokmi v Japonsku vyhrala oba prsiarske šprinty na majstrovstvách sveta. V Barcelone malá Číňanka (165 cm, 62 kg) prvenstvá obhájila a pomohla krajankám k titulu aj v polohovej štafete. Po stovke plakala Xue od šťastia. „Boli to za posledné dva roky moje najťažšie preteky. Nebyť viery vo vlastné schopnosti, nevyhrala by som,“ priznala rodáčka z východočínskej provincie Žejiang.

„Bolo krásne sledovať, ako si v závere silou osobnosti doplávala po zlato,“ tešil sa jej tréner Žang Ja-dong. Pred MS si spolu naplánovali svetový rekord, no keď ho v semifinále šokujúco zaplávala Austrálčanka Jonesová, zmenili plán. „Zlato má väčšiu cenu ako rekord, a tak som Xue kázal napáliť prvú päťdesiatku a potom len kontrolovať pozíciu. Vyšlo to. Svetový rekord počká, na ten môže zaútočiť aj inde, ale majstrovstvá sveta sú len raz za dva roky,“ hovoril Žang.

RASTISLAV HRÍBIK

Barcelona – Bratislava