August 1945. Po dopadnutí atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki americký prezident Truman vyhlásil: Bolo nevyhnutné ukončiť vojnu okamžite! Britský premiér Churchill v tých dňoch zodvihol dva prsty v tvare písmena V a vysvetlil: Toto je symbol víťazstva. A znamená to aj číslo dva. Hirošima a Nagasaki. To, čo sa stalo v týchto dvoch mestách, prinesie svetu mier. Použitie atómových bômb bolo nevyhnutné.
Názor, ktorý bol v Amerike populárny vtedy, pretrváva dodnes. Ľudia v Japonsku si však tieto dejiny vysvetľujú aj inak. V roku 1942 začali USA s projektom Manhattan zameraným na výrobu atómovej bomby, v snahe mať nukleárnu zbraň skôr, ako sa to podarí Nemecku. Napriek tomu, že hrozbou pre USA a Britániu bolo práve nacistické Nemecko, použitie jadrovej zbrane proti nemu sa v skutočnosti nikdy neplánovalo. Terčom sa stalo Japonsko.
Už v máji 1945 sa Nemecko vo vojne vzdalo. V tom istom roku, 16. júla, USA uskutočnili prvú skúšku svojej atómovej bomby. Japonsko, rovnako ako Nemecko, bolo už v tom čase vyčerpané vojnou. Boli sme na dne. Bojovali sme za pomoci malých drevených lietadiel, zatiaľ čo Amerika mala superzbraň. Navyše, Japonsko už reálne uvažovalo, ako prostredníctvom Ruska ukončiť vojnu s USA. A Amerika o úmysle Japonska vedela. Dekódovala šifrovaný text s týmto obsahom. Prečo bolo teda nevyhnutné použiť jadrovú zbraň?
USA sa potrebovali stať po vojne najsilnejšou mocnosťou. Aby predviedli svoju obrovskú vojenskú silu, rozhodli sa odstaviť slabé Japonsko, a to bez asistencie ďalšej krajiny. A potom – potrebovali tú novú zbraň otestovať, odskúšať mieru jej ničivej sily v reálnych podmienkach. Všetky okolnosti tomu napomohli.
USA si odskúšali dva rôzne typy jadrových bômb – uránovú zhodili 6. augusta 1945 na Hirošimu. Zahynulo asi 140- až 150-tisíc ľudí. Plutóniová dopadla na Nagasaki 9. augusta 1945 a priniesla ďalších asi 70- až 80-tisíc obetí.
Ja som sa narodil po vojne. Smutné výročie odzrkadľujú každoročne všetky médiá zvláštnymi vydaniami a dokumentmi. O tragédii sme sa veľa učili aj v škole, ale asi najsilnejšie na mňa zapôsobil komixový príbeh (manga), ktorého autorom je Keiji Nakazawa.V japončine sa volá Hadashi no Gen, dalo by sa to preložiť ako Bosý Gen. Gen je meno chlapca. Čítal som ho zhruba vo veku, v akom sa jeho autor stal očitým svedkom tých strašných udalostí. Nikdy nezabudnem, ako ma to všetko šokovalo: atómová bomba preťala hirošimskú rannú oblohu, potom nastala mohutná explózia a obrovská žiara. Ľudia, z ktorých viseli kusy kože, sa potácali medzi troskami a mŕtvolami a vysmädnutí volali „mizu, mizu“, vodu, vodu. Mnohí skočili do rieky, aby ochladili svoje rozpálené telá, ale vzápätí zomreli, takže v rieke plávali stovky mŕtvych tiel. Toto sa dialo pod mrakom v tvare hríba, ktorý poznáte z televízie.
V týchto dňoch na tú hrôzu zasa spomíname a uvedomujeme si našu zodpovednosť jedinej krajiny na svete, kde nukleárnou zbraňou zahynulo vyše dvestotisíc ľudí. Nesmieme na to zabudnúť.
MASAHIKO
