Jiří Bicek s manželkou Lenkou a Stanley Cupom v Košiciach. FOTO - TASR
KOŠICE - Na druhý pokus sa už Stanley Cup konečne dostal na Slovensko. Včera o 14.30 h pristála na košickom letisku linka z Viedne a na palube priviezla slávnu hokejovú trofej, ktorá mala po zatúlaní v Toronte 24-hodinové meškanie. Útočník Jiří Bicek z víťazného tímu New Jersey Devils si pohár vyzdvihol priamo na letiskovej ploche, priniesol ho medzi najbližšiu rodinu, priateľov, novinárov a zdvihol nad hlavu tak ako v pondelok 9. júna 2003 v domácej Continental Airlines Arene, keď s tímom diablov vyhrali nad Anaheimom rozhodujúci siedmy zápas finálovej série. Podvečer sa na Hlavnej ulici v Košiciach tešilo s Bicekom zo Stanley Cupu vyše 5000 divákov. „Pre tento pocit sa vyplatilo hrať hokej,“ šepkal 24-ročný útočník svojej manželke Lenke, ktorá aj teraz stála po jeho boku. Priamo z letiska niesol ukázať pohár malým pacientom na oddelenie onkológie Kliniky detí a dorastu FNsP. Meno slovenského útočníka pribudne k doterajším 2200 hráčom na strieborný valec až v septembri, v priebehu budúcej sezóny sa potom dočká tradičnej odmeny: prsteňa pre víťaza Stanleyho pohára.
V hokejovej histórii navždy zostane zapísané, že pred radostným piatkom zažil Jiří Bicek mimoriadne krutý štvrtok. Hoci v každej situácii pôsobí vyrovnane, nebolo mu všetko jedno, keď na hlavnej tepne v rodnom meste vystúpil na pódium a zaplnenej ulici sa musel ospravedlniť, že pohár je nezvestný - program sa ruší. „So strážcami Mikom Boltom i Walterom Neubrandom sme potom dlho do noci telefonovali do Ameriky, do Kanady. Chvalabohu, pohár sa našiel na letisku v Toronte, a tak sme pripravovali nový plán,“ rozvíjal dramatický príbeh košický hokejista.
„Padol dokonca návrh, že by sa Slovensko vynechalo a trofej by som dostal na tradičných 24 hodín po návrate do USA pred novou sezónou. To som musel odmietnuť. Myslel som na našich fanúšikov. Na pokyn generálneho manažéra New Jersey Loua Lamoriella sme potom dohodli skrátený 12-hodinový pobyt v Košiciach. Zaiste, rád by som mal Stanley Cup aj dlhšie, ale pán Lamoriello je autorita, nedá sa s ním diskutovať. Zdôraznil, že vopred naplánovaná cesta cez Česko, Rusko, Ukrajinu a Švédsko sa dodrží a v stanovenom termíne sa musí vrátiť späť do Severnej Ameriky.“
Ešte vo štvrtok večer telefonoval Bicek svojmu českému spoluhráčovi Richardovi Šmehlíkovi do Ostravy, že pohár z Kanady na Slovensko neprišiel, a tak ho v piatok nedostane. „Rišovi som to musel opakovať tri razy, kým pochopil, že nežartujem. Aj českí hokejisti Šmehlík s Eliášom museli potom skrátiť svoje akcie,“ povedal Bicek.
„Bol to strašný deň a strašná noc!“ vysypal zo seba dvojnásobný majster sveta Vincent Lukáč, Bicekov svokor, ktorý ako hlavný organizátor detailne pripravil štvrtkové oslavy a večer sa pozeral do očí sklamaným hokejovým fanúšikom.
O to viac ho na druhý deň hrial pocit, že po „generálke“ prišlo na Hlavnú ulicu znova toľko divákov. „Ďakujem všetkým, že mali trpezlivosť,“ vravel dojatý. Na otázku SME, či mu nie je ľúto, že v časoch jeho kariéry nemal možnosť hrať v NHL o Stanley Cup, prekvapil odpoveďou: „Dnes sa tomu smejem a som šťastný. Veď ani najlepší režisér by nedokázal zariadiť, že v jednej rodine si teraz môže vychutnať Stanley Cup.“ A jeho zať Jiří Bicek ho pohotovo doplnil: „ A ja si zase môžem prezrieť dve zlaté medaily majstra sveta.“
Po oslavách v Košiciach si Stanley Cup po polnoci osobne vyzdvihol Richard Šmehlík a odviezol na ďalšiu hokejovú fiestu do Česka.
Mike Bolt: Teraz už vieme, kde je Slovensko
Kanadský strážca hokejového pokladu MIKE BOLT priletel so svojím kolegom Walterom Neubrandom vo štvrtok do Košíc, do hotela Slovan si niesli aj svoju batožinu, ale Stanley Cup, na ktorý čakali Košice i celé Slovensko, nechali v ten deň v Toronte. Pohár priletel za nimi až na druhý deň.
Cítite zodpovednosť, že Stanley Cup necestoval s vami a zostal v Kanade?
„Nie. Urobili sme všetko, ako sme mali. Odovzdali sme pohár ako spolubatožinu, nemôžeme ho brať so sebou na palubu. Tak sa to robí pri každej ceste lietadlom. Mrzí nás, že vo štvrtok sme na Hlavnej ulici v Košiciach videli toľko sklamaných fanúšikov. Viem pochopiť, ako sa musel cítiť hokejista New Jersey Jirko Bicek.“
Nemali ste obavy, že by sa pohár mohol stratiť?
„Vôbec nie. Pri cestovaní sa občas stane, že batožina sa omylom na chvíľu stratí. Keď sme v stredu večer odovzdávali na letisku v Toronte veľkú škatuľu, nalepili na ňu rovnaký cieľ destinácie ako na naše kufre. Keďže došla naša batožina, bolo len otázkou času, kedy príde aj hlavná zásielka. Vo februári tohto roku sa nám na pár minút stratil z dohľadu pri lete z Nashvillu do Philadelphie - aj vtedy sa všetko vyriešilo.“
Do zoznamu kuriozít so Stanley Cupom vám tak pribudla ďalšia.
„Áno, táto bude zaujímavá, keďže pohár mieril na Slovensko prvý raz. Možno si len hľadal správnu cestu. Pri opakovaní to už bude jednoduchšie. Je na vašich hokejistoch, aby Stanleyho pohár získali znova. Teraz už vieme, kde je Slovensko.“ (on)
