Posledný ruský cár Mikuláš II. obľuboval rôzne poľovačky, okrem iného aj na dropa na Ukrajine. Za najvzrušujúcejší zážitok však považoval lov na vlky. Ulovil ich viac ako desaťtisíc, medzi nimi niekoľko nádherných polárnych vlkov. Účastníci poľovačky museli vo veľkom mraze prekonať obrovské vzdialenosti. Zahalení v kožušinách potom dlhé hodiny vyčkávali v prístreškoch vybudovaných zo snehu, kým vlky nezavetrili a nepriblížili sa k návnade (väčšinou losa), vzdialenej od premrznutých strelcov asi dvadsať metrov.
V Rusku dodnes platí príslovie: kto prenasleduje vlka, býva vlkom roztrhaný. Práve toto sa raz cárovi takmer vyplnilo. Počas jednej poľovačky opustil hlavnú spoločnosť v sprievode dvoch osobných strážcov na koňoch. Odrazu ich napadla svorka vlkov. Kone sa splašili. Prvého sprievodcu zhodil kôň zo sedla na zem a v panickom strachu utiekol. Druhý sprievodca sa síce v sedle udržal, ale splašeného koňa nedokázal zastaviť, unikal preto za prvým koňom bez jazdca. Splašeného koňa dokázal ovládať jedine cár. Jednou rukou držal uzdu, druhou začal strieľať na vlky, keď sa vrhli na spadnutého strážcu, ktorého za pár sekúnd roztrhali. Cár zastrelil dvoch vlkov, a tým svorku rozohnal.
JÁN MERCEL
