Duševné zdravie Ročne spácha na svete samovraždu 700-tisíc ľudí a tri milióny sa o ňu pokúsia. Často ide o ľudí s depresiou. Sklon k samovražde majú najmä mladí ľudia vo veku 15 až 25 rokov a ľudia starší ako 70 rokov. Dôvodom mladých bývajú problémy vo vzťahoch, konflikty s rodičmi či učiteľmi. Tieto problémy vnímajú intenzívnejšie príliš sebakritickí ľudia, ľudia, ktorí mávajú často pocity viny a bezmocnosti. V starobe vedú k samovražde choroby, smrť partnera, strata zmyslu života pri odchode do dôchodku.
Pre samovraždu sa častejšie rozhodujú muži ako ženy. Ohrození sú najmä ovdovení, slobodní, rozvedení a bezdetní ľudia. U alkoholikov sú samovraždy päťkrát častejšie ako u ostatných ľudí. Riziko vzniku depresie a následnej samovraždy zvyšuje aj ekonomické zrútenie alebo nezamestnanosť.
Niektorí odborníci považujú za hlavnú príčinu samovražednosti rozrušenie všetkých tradičných sociálnych väzieb. Podľa nich sa ľudia v modernej spoločnosti stávajú len čímsi ako neorganizovaným prachom indivíduí, v ktorom je nemožné nájsť si svoje miesto.
Iní považujú za príčinu samovrážd hlboko zakorenené skreslené presvedčenia, ktoré sa týkajú názorov na samého seba, svet a ľudí v ňom – napríklad „nikdy nebudem šťastný“, „som pre rodinu bremeno a bezo mňa im bude lepšie“, „nemám dôvod žiť“.
Rozšírený je aj názor, že samovražda nie je nikdy výsledkom slobodného rozhodnutia, ktorému by predchádzalo objektívne bilancovanie vlastného života. Naopak, býva skratovým životným rozhodnutím. Príčiny tohto rozhodnutia sú väčšinou nevedomé a zakorenené hlboko v osobnosti človeka.
Pokus (hoci i demonštratívny) o samovraždu je však vždy prejavom vážnej duševnej poruchy – depresie, psychózy či závislosti. Sú tu však odborníci z oblasti duševného zdravia, na ktorých sa možno obrátiť. Ak si však človek v hĺbke svojho žiaľu neuvedomuje potrebu vyhľadať pomoc, vtedy je potrebné, aby mu pomohli blízki.
Liečba samovražedného správania má niekoľko podôb – neraz je potrebná psychiatrická hospitalizácia, liečba psychofarmakami, najmä antidepresívami, a psychoterapia. Trvá pomerne dlho, niekedy aj roky, a vyžaduje si veľa trpezlivosti pacienta i terapeuta.
Niekedy, keď sa život zdá beznádejný, je dobré pripomenúť si slová Bronnena zo životopisu Ezopa: „Žitie je vždy lepšie ako nežitie, pretože žitie môže život spraviť lepším, z nežitia nemôže žitie nič spraviť.“
Autor: HANA JAVORSKÁpsychologička
