Zľava galerista Miro Smolák, Ron Wood a jeho manželka Josephine na vernisáži výstavy v Prahe.
v predvečer megakoncertu Rolling Stones na Letnej. Z rúk majiteľa galérie Mira Smoláka si prevzal Európsku cenu za výtvarné umenie, ktorú mu udelila Európska únia umenia.
„Maľujem to, čo nedokážem vyjadriť hudbou,“ hovorí Ron Wood, ktorý je popri Davidovi Bowiem azda najznámejším maľujúcim muzikantom. A nie hocijakým. Vlani bol vyhlásený za najpredávanejšieho súčasného umelca v Spojených štátoch. Jeho olejomaľba Stones in Sepia bola predaná takmer za štvrť milióna amerických dolárov. Sieťotlač z tohto obrazu v cene 250-tisíc českých korún sa objavila aj na súčasnej výstave Rona Wooda v Prahe.
„Predali sme už jedenásť diel za tri a pol milióna českých korún,“ hovorí Miro Smolák, ktorý spolu s Woodovým výtvarným manažmentom, organizovaným jeho synom Jamiem, pripravil na výstavu 45 exponátov. Deväť z nich už Jamie Wood zvesil, pretože boli určené len na prezentáciu počas štyroch dní pobytu Rolling Stones v Prahe. Zvyšok bude vystavený do 7. septembra, galéria bude otvorená denne od 10.00 do 17.00 h. Cena umeleckých diel sa pohybuje od 29-tisíc až po 2,7 milióna českých korún za portrét Elvisa Presleyho. Okrem olejomalieb, akvarelov a pastelov si záujemcovia môžu pozrieť aj grafiky. Doteraz najdrahším predaným obrazom v Prahe je Woodov autoportrét za 2,5 milióna korún. „Wood bol pražskou výstavou nadšený a sľúbil mi, že o rok príde opäť a donesie aj sochy,“ tvrdí Miro Smolák.
Nikdy neprestáva skicovať
Ron Wood (1947) začal maľovať už ako dvanásťročný. „Štetec som držal oveľa skôr ako gitaru,“ spomína Wood, ktorý výtvarné vzdelanie získal na prestížnej Ealing College of Art v Londýne. Aj keď prišiel v roku 1975 do Rolling Stones, vždy zostal neoddeliteľným výtvarníkom a hudobníkom. Nikdy neprestal skicovať - v šatni, pod pódiom, doma s rodinou a priateľmi.
Masívny ohlas získalo jeho výtvarné snaženie po tom, ako v roku 1987 vydal knihu The Works, bohato ilustrovanú kroniku svojej hudobnej kariéry. Témy Woodových obrazov sú prevažne spojené so svetom šoubiznisu, maľuje však aj krajiny a prírodné výjavy. Je dlhoročným aktivistom za záchranu ohrozených druhov zvierat, ktoré sa často stávajú jeho výtvarnými objektmi. Vytvoril sériu zvieracích „portrétov“ a z výťažku z ich predaja prispieva ochranárským organizáciám. Wood sa svojimi obrazmi rád obracia do histórie populárnej hudby. Medzi jeho dielami sú portréty Billie Holidayovej, Boba Dylana alebo Chucka Berryho. Maľuje aj kompozície venované jednotlivým dekádam; napríklad päťdesiate roky zastupujú na jednom z Woodových obrazov James Dean, Marlon Brando a Elvis Presley, osemdesiate roky predstavujú Kim Wildeová, Madonna a Annie Lenoxová.
Samostatnú časť Woodovho portfólia tvoria obrazy, na ktorých je zachytená skupina Rolling Stones. Medzi jeho najobľúbenejšie vraj patrí obraz Beggar‘s Banquet (Žobrácky banket), urobený podľa fotografie z roku 1970. K vtedajším členom Rolling Stones Wood primaľoval aj všetkých, ktorí prišli neskôr, vrátane seba.
Rolling Stones vlastnými slovami a na obrazoch Rona Wooda
Líder a spevák, známy svojimi rebelantskými sklonmi, aférami s drogami i so spústou žien. Tento niekdajší študent ekonómie má stále obdivuhodnú kondíciu a počas koncertu vraj priemerne nabehá okolo 8 kilometrov. Pred rokom získal uznanie aj od britskej kráľovnej a udelili mu rytiersky titul. „Mick tvrdí, že k tomu všetkému prišiel ako slepé kura k zrnu. Ale teraz už je na jednej lodi s Paulom McCartneym a Eltonom Johnom,“ vyhlásil gitarista Keith Richards s odporom na margo Jaggerovho šľachtického povýšenia. „Šľachtický titul je úplne bezvýznamná pocta a svedčí len o tom, že už im tiež lezie do zadku. Aj naďalej však zostávam dobrým priateľom Sira Micka. Viem, že on si aj tak z mojich slov nič nerobí. Má hrubú kožu ako nosorožec.“
Gitarista, s Jaggerom spoluzakladateľ Rolling Stones. V jeho tvári je vpísaných štyridsať rokov Stounov, ale i život človeka, ktorý sa riadi jediným heslom: sex, drugs and rock‘n‘roll. Spolu s Jaggerom má výsadné postavenie v skupine, a preto si môže dovoliť kritizovať aj to, čo je pre iných tabu. Bubeník Charlie Watts a gitarista Ron Wood sú presvedčení, že aj Richards by si zaslúžil, aby ho kráľovná Alžbeta II. povýšila medzi šľachticov. Keith však dobre vie, prečo takú ponuku nedostane: „Pretože vedia, že by som im povedal, kam si to majú strčiť.“
Gitarista, najmladší zo skupiny prišiel v roku 1975. Známy svojou záľubou v maľovaní obrazov, ale aj na pomery Rolling Stones nadmerným užívaním rôznych rozkoší. Mick Jagger mu vraj za to ešte pred turné 40 Licks pohrozil ,,vyhadzovom“ zo skupiny. Wood sa totiž v rozhovore pre Sun priznal, že denne vypije až tri fľaše vodky a týždenne zaplatí vyše 1500 libier za kokaín. Jagger sa obával, že Wood pri tomto tempe konzumu drog a alkoholu nevydrží absolvovať svetové turné. Wood sa začiatkom roka pokúšal zbaviť závislosti od drog na jednej súkromnej klinike v americkej Arizone. Jagger dúfa, že úspešne.
Bubeník, do skupiny prišiel rok po jej založení. Svojím výzorom rímskeho stoika vyvoláva dojem, že sa ho humbuk okolo Rolling Stones netýka. Počas koncertu udiera do bubnov akoby pre seba. Napriek tomu Jagger vie, čo má 40 rokov pri sebe: „Bez Charlieho by bol náš zvuk neúplný. Presne dopĺňa aj náš obraz. My traja sme zhýralci a zlí chlapci, Charlie je náš otec, ktorý nám napráva náš pokrivený imidž. Nebudem to naťahovať: Bez Charlieho by sme to mohli pokojne zabaliť.“
