Pod pojmom garden párty si každý predstaví niečo iné. Ak vás pozvú priatelia na opekanie špekáčikov v záhrade a viete, že večer strávite v podrepe nad ohňom, nemusíte si robiť problémy s garderóbou. Stačia krátke nohavice a tričko. Ak však dostanete pozvánku na narodeninovú garden párty, treba byť už pri výbere oblečenia pozornejší. Niektoré záhradné slávnosti bývajú prestížnymi podujatiami, na ktoré sú pozvaní mnohí významní hostia. V tom prípade treba mať na sebe spoločenské šaty, aké nosíme na koktaily či recepcie.
Na garden párty môžeme ponúkať grilované mäso či klobásky, šaláty a ľahšie jedlá. V horúcich dňoch treba pamätať na dostatok dobre chladených nápojov. Môžeme ich umiestniť do slušných vedierok naplnených ľadom. Stoly by mali stáť v tieni. Pekný drevený stôl netreba ani zakrývať obrusom, stačí naň položiť farebné obrúsky, taniere s farebným dizajnom, misu s ovocím či vázu s kvetmi. Záhradu možno vyzdobiť farebnými balónikmi, večer rozsvietiť lampióny a aromatické sviečky, ktoré pôsobia nielen efektne, ale pomáhajú aj odpudzovať hmyz.
Od záhradnej slávnosti sa odlišuje majáles, juniáles či anna-bál, kde ide o väčšiu zábavu spojenú s tancom. Majálesy sa začínajú podvečer a organizujú ich veľké firmy, školy, telovýchovné alebo iné organizácie. Pred desaťročiami sa majálesy u nás organizovali takmer v každom väčšom meste, v blízkom lese či háji.
Mnohí ľudia sa radi stretávajú s priateľmi na pikniku. Sedia v tráve na deke, pochutnávajú si na prinesených sendvičoch, opekaných klobáskach, nápojoch. Organizovanie piknikov je v poslednom čase veľmi módne aj vo Francúzsku. Obľúbeným miestom Parížanov na pikniky je najmä park Andrého Citroena, ktorý vyrástol na mieste, kde kedysi stála slávna automobilka. Garden párty u kráľovnejGarden párty usporadúva pravidelne aj britská kráľovná Alžbeta II. V júli 1995 dostal pozvánku do Buckinghamského paláca aj vtedajší vyslaný redaktor Českého rozhlasu v Londýne Karel Kyncl. Návštevu u kráľovnej zaznamenal v jednej zo svojich reportáží. Prinášame z nej úryvok.
V ten utorok popoludní sa naozaj konala v Buckinghame jedna zo série záhradných slávností, ktoré tam Alžbeta II. v tomto čase každoročne usporadúva, a lord vrchný komorník na ňu naozaj pozval aj mňa a moju ženu, spolu s asi tromi tisíckami ľudí z celej Británie. Lekárov a kňazov, inžinierov a hasičov, zdravotné sestry a obchodníkov, vojakov britských ozbrojených síl i Armády spásy. V stovkách britských rodín vyprovokovalo toto pozvanie horúčkovitú aktivitu žien. Nám mužom stačilo vyhovieť návrhu vrchného komorníka a prísť buď v uniforme, v slušivom žakete doplnenom sivým alebo čiernym cylindrom, či len – pokiaľ je to možné – čistom a vyžehlenom normálnom obleku, umytí a oholení. Naše ženy a dcéry to mali oveľa zložitejšie. S kreditkartami v rukách museli podniknúť nájazdy na obchody s odevmi a topánkami. A do klobučníctiev, lebo na kráľovniných záhradných slávnostiach je klobúčik nevyhnutnosťou, ktorej sa musia podriadiť i dámy s hlavami – ako má moja žena – vyslovene neklobúkovými. Výsledky boli zväčša omračujúce. Keby som mal jednoznačne povedať, čo na mňa v ten utorok v Buckinghamskom paláci najviac zapôsobilo – či to bola rozľahlá a miestami čarovne zanedbaná kráľovská záhrada, sály paláca, ktorými sme cestou do nej prechádzali, prítomnosť Alžbety II. alebo tie kreácie na telách a najmä hlavách prítomných dám – asi by som najprv váhal, a potom sa priklonil k tým kreáciám.
Pozvánky do Buckinghamu neprichádzajú každý deň. Pre veľkú väčšinu prítomných to bol vrcholný životný zážitok a odmena za každodennú prácu, ktorá síce nie je na udelenie medaily alebo šľachtického titulu, ale nad ktorou zase ani nie je možné len tak mávnuť rukou. Každý človek, i ten na pohľad najcynickejší, túži po uznaní, po nejakom viditeľnom dôkaze, že jeho životné pachtenie má objektívnu cenu. Pozvanie na garden párty u kráľovnej je jedným z takých dôkazov, i keď i v Británii sú aj ľudia, ktorí to nie sú ochotní pripustiť: väčšinou sú to tí, ktorí dosiaľ neboli pozvaní.
Karel Kyncl,
Český rozhlas, 22. júl 1995
Známe manželky o garden párty
Zdenka Kukanová, manželka ministra zahraničných vecí, má s organizovaním garden párty bohaté skúsenosti. O svojich skúsenostiach hostiteľky na slovenských ambasádach v zahraničí napísala dve knižky. Najviac si spomína na záhradnú slávnosť, ktorú usporiadala približne pre stovku hostí v Zambii.
„Celý deň svietilo slniečko, hostia popíjali a zábava sa pretiahla do neskorých nočných hodín. Tak, ako je to zvykom, gastronomické špeciality sme pripravovali už tri dni dopredu. Dusené mäso, rozmanité tlačenky a špeciality na grile mali úspech. O to väčšmi som sa zhrozila, keď mi ráno prišli oznámiť, že pod jedným zo stolov sa našla mŕtvola muža. Istý veľvyslanec sa tak dokonale potúžil, že zaspal ani drevo. Hoci to najprv vyzeralo, že sa naozaj pobral na druhý svet, našťastie, nebola to pravda.“
Katarína Traubnerová, manželka profesora Traubnera, spomína rada na garden party, ktorá sa konala v decembri v jednom z hotelov na exotickom Maurítiu: „Nemôžem zabudnúť na to nádherné osvetlenie, kvetinovú výzdobu a obrovské misy s ovocím, ktoré pôsobili ako výtvarné diela. Paradoxne medzi tým všetkým pobehovali Mikuláši s bielymi bradami a nošami sladkostí. Vianočné stromčeky žiarili do horúceho letného neba, ako vyšitého pre záhradnú slávnosť.“
Jarmila Miklošová, manželka ministra financií spomína najradšej na garden párty, ktorú zorganizovali Miklošovci na chate pred dvoma rokmi. „Navarili sme guláš, pozvali dvadsať dobrých kamarátov a vynikajúco sme sa zabávali. Športovo, v džínsach a tričkách.“ Veľmi sa jej páčila aj letná svadba Gabriela Eichlera s Tatianou Nikitinovou, sestrou manželky Maroša Kramára. „Slávnosť sa konala na trávniku medzi domami pána Nikitina a Maroša Kramára. Okrem bohatej ponuky studených bufetov sa podávalo aj barbecue, ktoré pripravovali dvaja kuchári, do tanca a na počúvanie hrala džezová kapela. O dobrú náladu sa nepretržite staral Maroš Kramár s manželkou.“ (blau)
Z histórie záhradných slávnostíBratislava
V Bratislave bývalo preslávených niekoľko garden párty. Ešte za čias Rakúsko-Uhorska sa konali nádherné záhradné slávnosti v parku Grassalkovichovho paláca. Najmä pred 1. svetovou vojnou, za čias, keď tu sídlil habsburský miestodržiteľ a jeho manželka arcivojvodkyňa Izabella. Táto dáma ich organizovala prepychovo a chodieval na ne vraj aj následník trónu František Ferdinand. Práve tu si našiel svoju celoživotnú lásku, českú grófku Žofiu Chotekovú.
V rámci majálesov mali prím Medická záhrada a Železná studienka. Podobné záhradné slávnosti sa však konali aj v Slubekovej záhrade na Palisádach, v Au-Café a v dobovo vychytenom zábavnom centre nad Hlbokou cestou – Bellevue.
Piešťany
Veľké garden párty sa usporadúvali aj v slovenských kúpeľoch. Prím držali Piešťany. Najvychýrenejšie slávnosti bývali v prekrásnej záhrade hotela Thermia – Palace.
Piešťanský starousadlík Miši Uherek na ne spomínal takto: „Bývala to veľká paráda. V Thermii sa na garden párty zúčastňovali aj hostia so šľachtickými korunkami na vreckovkách, ktorí sa sem chodievali liečiť. Zavítal sem nejeden indický maharadža, pravdaže, bez svojho dámskeho sprievodu. Na terase hrala živá hudba, v záhrade žiarili lampióny, no, bola to naozaj slávnosť. Letné plesy – Anna bály – sa organizovali v hoteli Slovan, kde si nejedna krásavica našla manžela. Piešťanský Slovan bol na takéto letné podujatia ako stvorený: veľký záhradný a parkový priestor, rozľahlá terasa, palmy – to všetko vytváralo čarovné prostredie.“
Trenčianske Teplice, Vysoké Tatry, Brodzany
Letné slávnosti bývali aj v kúpeľoch Trenčianske Teplice. Hostia si užívali na vtedy veľmi modernej Zelenej žabe, kúpalisku s veľkou kaviarňou i reštauráciou. Na terasách sa neraz tancovalo a zabávalo do bieleho rána.
To isté hovoria pamätníci aj o garden párty vo Vysokých Tatrách, najmä v lomnickom a smokoveckom hoteli Grand.
V Brodzanoch pri Partizánskom usporadúvala vo svojom veľkom horskom parku a letohrádku Babylon letné slávnosti vojvodkyňa z Oldenburgu Natália, ktorá bola neterou ruského básnika Puškina.
Jej sídlo bolo vyhľadávaným centrom stretávania sa intelektuálov z celého okolia i jej ruských príbuzných z Petrohradu.
(blau)
