BRATISLAVA – Až tri štvrtiny podnikateľov si myslia, že napríklad na rýchlejšie získanie licencie treba takmer vždy alebo často dať úplatok. Hoci vedia, že rozšírená korupcia na Slovensku škodí aj samotnému podnikaniu, vo vlastných firmách proti nej prakticky nebojujú.
Medzinárodný menový fond tvrdí, že zvýšenie korupcie o jedno percento môže znížiť výkon ekonomiky od 0,3 do 1,8 percenta, lebo do ceny tovaru sa premietajú úplatky.
Transparency International Slovensko uskutočnila s pomocou agentúry Focus prieskum medzi stovkou slovenských topmanažérov.
Prieskum ukázal, že podnikatelia dávajú peniaze politickým stranám zo zištných dôvodov. Zo stovky náhodne vybratých topmanažérov až 55 verí, že najčastejším motívom finančnej podpory politickej strany je snaha získať verejnú zákazku a iné výhody pre firmu.
„Odpovede potvrdzujú indície, že na Slovensku sa vytvárajú klientelistické väzby a že podnikatelia sa snažia o ovládnutie štátu,“ tvrdí programová riaditeľka Transparency Daniela Zemanovičová.
Politická korupcia nie je neznáma ani vo vyspelých krajinách, no neprejavuje sa takým otvoreným klientelizom ako u nás.
Z prieskumu vyplynulo, že za najskorumpovanejšiu oblasť podnikatelia považujú privatizáciu a rozdeľovanie verejných zákaziek. Nasleduje súdnictvo, získavanie oprávnení, povolení, rozhodovanie o štátnych zárukách, kataster nehnuteľností, prideľovanie licencií a dotácií, colné a stavebné konanie.
Ku korumpovaniu dochádza všade tam, kde sa stretávajú súkromné firmy a verejný sektor. Úradníkov považujú podnikatelia za najčastejších iniciátorov korupčného správania. Súkromné firmy a samých seba spomenuli až na treťom mieste za sprostredkovateľmi.
Aj preto sa podľa výskumu podnikatelia skôr považujú za obeť korupčného prostredia, než za jeho súčasť. Sotva pätina z nich má vo svojej firme zavedené nejaké protikorupčné mechanizmy, ostatní ich nielenže nemajú, ale ich ani neplánujú zaviesť.
Podľa Transparency sa to dá vysvetliť viacerými spôsobmi: „Buď im vyhovuje korupčné správanie a ich stratégiou je využiť ho vo vlastný prospech, alebo si myslia, že prvé kroky musí urobiť verejný sektor, alebo majú málo informácií.“
Podnikatelia si myslia, že korupciu najviac pomáhajú znižovať médiá a že by ju mal štát riešiť represiou.
Prečo niektorí podnikatelia financujú politické strany na Slovensku?
chcú získať verejnú zákazku | 55 % |
chcú dosadiť svojich ľudí na dôležité riadiace miesta | 47 % |
chcú, aby orgány verejného sektora rozhodli v ich prospech | 39 % |
chcú, aby bol prijatý zákon priaznivý pre ich firmu | 25 % |
súhlasia s politickým programom strany | 8 % |
chcú inú výhodu pre svoju firmu | 1 % |
nevie | 6 % |
(respondenti si mohli vybrať dve odpovede);Zdroj: TIS, FOCUS
Sponzori strán čelia podozreniam z klientelizmu
Firmy, ktoré sponzorujú politické strany a potom sa uchádzajú o štátne zákazky, pravidelne čelia podozreniu z klientelizmu. Jedno z podozrení vzniklo v súvislosti so štátnou zákazkou pre sponzora SDKÚ, ktorý uzavrel so štátnou Železničnou spoločnosťou zmluvy za 128 miliónov korún bez verejnej súťaže. Štátna akciovka tvrdí, že sa všetko udialo podľa zákona. Medializované informácie hovorili, že SDKÚ získala v roku 2000 pol milióna korún ako dar od firmy Proxar Slovakia Internationale Spedition. O dva roky neskôr sa firma dohodla na obchode so štátnou spoločnosťou.
Kto podľa podnikateľov väčšinou podnecuje korupciu?
úradník | 34 % |
tretia strana (sprostredkovatelia, advokáti) | 22 % |
súkromná firma, podnikateľ | 18 % |
politik | 11 % |
nevie | 15 % |
Máte vo vašej firme protikorupčné mechanizmy?
áno | 19 % |
nie, ale uvažujeme o ich zavedení | 9 % |
nie, ani neuvažujeme o ich zavedení | 72 % |
Zúčastňuje sa vaša firma na verejnom obstarávaní?
áno, v minulosti aj teraz | 29 % |
niekedy áno, teraz už nie | 12 % |
nie, ani sa nikdy nezúčastňovala | 59 % |
Kde podľa podnikateľov dochádza ku korupcii?
(súčet odpovedí takmer vždy a často) | |
privatizácia | 74 % |
rozhodovanie sudcov | 62 % |
získavanie oprávnení, povolení | 56 % |
rozhodovanie o štátnych zárukách | 46 % |
úkony na katastri nehnuteľností | 49 % |
prideľovanie licencií | 42 % |
prideľovanie dotácií | 62 % |
rozhodovanie o štátnej moci | 44 % |
colné konanie | 35 % |
stavebné konanie | 37 % |
oblasť daní | 23 % |
Porovnanie vývoja CPI (indexu vnímania korupcie) Slovenskej republiky a ostatných krajín V 4
Krajina | CPI – 1998 | CPI – 1999 | CPI – 2000 | CPI – 2001 | CPI – 2002 |
Slovensko | 3,9 | 3,7 | 3,5 | 3,7 | 3,7 |
Česko | 4,8 | 4,6 | 4,3 | 3,9 | 3,7 |
Poľsko | 4,6 | 4,2 | 4,1 | 4,1 | 4,0 |
Maďarsko | 5,0 | 5,2 | 5,2 | 5,3 | 4,9 |
Index vnímania korupcie v niektorých krajinách CPI – 2002
Fínsko | 9.7 |
Dánsko | 9.5 |
Island | 9.4 |
Švédsko | 9.3 |
Kanada | 9.0 |
Holandsko | 9.0 |
Švajčiarsko | 8.5 |
Rakúsko | 7.8 |
USA | 7.7 |
Slovinsko | 6.0 |
Estónsko | 5.6 |
Bulharsko | 4.0 |
Chorvátsko | 3.8 |
Česko | 3.7 |
Lotyšsko | 3.7 |
Maroko | 3.7 |
Slovensko | 3.7 |
Srí Lanka | 3.7 |
Kolumbia | 3.6 |
Mexiko | 3.6 |
Čína | 3.5 |
Zdroj: TIS, FOCUS