Rakúsko si je vedomé zodpovednosti za tragickú históriu 20. storočia a hrozných zločinov nacistického režimu i spoluzodpovednosti mnohých Rakúšanov za tragédiu holokaustu, povedala šéfka rakúskej diplomacie Ferrerová-Waldnerová, ktorá v Jeruzaleme navštívila pamätník Jad Vašem. FOTO – REUTERS
Zvyknúť sa dá na všetko. Aj Izrael si zvykol na rakúskych slobodných vo vláde. Po tri a pol roku obnovil s Viedňou diplomatické vzťahy. Padli tým posledné politické sankcie voči kontroverznej vláde ľudovcov a slobodných. Haiderovci sa stali medzinárodne akceptovanou stranou.
Izrael stiahol svojho veľvyslanca vo februári 2000, keď sa krajne pravicoví slobodní, vtedy ešte pod vedením Jörga Haidera, dostali do vlády prvýkrát. Izrael odmietol akceptovať vo vláde stranu, ktorá svoju predvolebnú kampaň stavala na antisemitizme, a jej predsedu, ktorý sa rád a pochvalne vyjadroval o nacistických časoch.
Na tri a pol roka prerušil židovský štát komunikáciu s krajinou, ktorá má aj bez Haidera problém vyrovnať sa so svojou nacistickou minulosťou.
Prvý člen Schüsselovej vlády oficiálne navštívil Izrael až po dvoch rokoch, ale začalo pribúdať súkromných návštev opozičných politikov. Prvý krok urobil premiér Ariel Šaron, keď v júli v rozhovore pre nemeckú stanicu Hessische Rundfunk povedal, že bojkot problém nerieši.
Oficiálne diplomatické sankcie ukončil izraelský minister zahraničných vecí Silvan Šalom, keď sa stretol so svojou rakúskou kolegyňou Benitou Ferrerovou-Waldnerovou. Dokonca sa pochvalne vyjadril o vláde kancelára Schüssela, ktorá sa v roku 2001 rozhodla odškodniť obete nacizmu.
Ešte pred utorkovým zmierením denník Haarec napísal, že normalizácia vzťahov súvisí s faktom, že Haider už nie je predsedom strany a slobodní stratili v minuloročných predčasných voľbách dve tretiny voličov.
To sú síce dôvody na zmenu postoja, ale všetci si určite uvedomujú, že sa nezmenila ani strana, ani jej bývalý predseda. Slobodní sú práve teraz zavalení vládnou zodpovednosťou a ich expredsedu zamestnáva boj o návrat do čela strany. Ak by sa do najvyššej funkcie vrátil, antisemitizmus a šírenie nenávisti voči cudzincom by sa znovu stali témami, ktoré Haider opráši, aby strane získal stratené percentá.
Rozhodujúcim dôvodom na zmenu izraelského postoja tak bude zrejme zmena postoja k Európskej únii. Pätnástka, ktorá doteraz vyvažovala americkú podporu Izraela podporou Palestínčanov, sa mení. A je to vidieť aj na riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu.
„Chceme zlepšiť naše vzťahy s Európskou úniou a Rakúsko je výborný kandidát na otestovanie týchto vzťahov,“ povedal nemenovaný izraelský diplomat. Šalom pochválil Rakúsko za „spravodlivú a vyváženú politiku“ voči Izraelu.
Zaujímavá situácia nastane, ak sa Haiderovi podarí stať sa predsedom slobodných a tak šéfom jednej z vládnych strán. Ferrerová-Waldnerová po návšteve Izraela povedala, že by to na vzťahoch nič nezmenilo. V každom prípade by predseda jednej z koaličných strán nemohol navštíviť Izrael. Na rozdiel od diplomatických sankcií totiž Izrael Haiderov zákaz vstupu do krajiny nezrušil. MIRIAM ZSILLEOVÁ
Napätie medzi Izraelom a Rumunskom
Rumunsko, ktoré malo aj za socializmu pomerne nadštandardné vzťahy s Izraelom, sa v posledných dňoch dostalo pre rozhovor prezidenta Iona Iliesca s denníkom Haarec do sporu so židovským štátom.
Iliescu v rozhovore povedal, že holokaust nebol unikátny len pre európskych Židov a že podobnou skúsenosťou prešli napríklad aj Poliaci. Po výhradách však Iliescu poslal telegram izraelskému prezidentovi Mošemu Kacavovi, v ktorom sa ospravedlnil.
Iliescove názory boli len ďalšími v sérii rumunských vyjadrení, ktoré pobúrili Izrael.
Asi pred mesiacom rumunská vláda vyhlásila, že na území Rumunska počas druhej svetovej vojny nedochádzalo k prenasledovaniu Židov. Režim rumunského generála Antonesca bol pritom v úzkom kontakte s hitlerovským Nemeckom a počas holokaustu zahynulo asi 400-tisíc rumunských Židov.
Izraelská reakcia na tieto vyjadrenia bola nezvykle ostrá a požadovala ustanovenie komisie, ktorá by preverila zodpovednosť Rumunska za osud svojich občanov. (mik, reuters)
