Na jeho základe boli podané žaloby okrem iných na prezidenta USA Georgea Busha a izraelského premiéra Ariela Šarona.
Zákon z roku 1993 oprávňuje belgické tribunály súdiť zločiny proti ľudskosti bez prihliadnutia na miesto, kde boli spáchané, a bez ohľadu na štátnu príslušnosť obetí i údajných páchateľov. Práve tento zákon bol tŕňom v oku Washingtonu najmä od začiatku vojny v Iraku. Po žalobe na Busha nasledovali ďalší americkí činitelia. Americký minister obrany Donald Rumsfeld reagoval vyhlásením, že USA budú starostlivo zvažovať, či svojich činiteľov budú vysielať do Bruselu na zasadania NATO.
Belgická vláda navrhuje, aby žaloby odteraz mohli podávať iba Belgičania a osoby, ktoré v sa Belgicku v čase spáchania údajného zločinu proti ľudskosti držiavali aspoň tri roky. Žaloby na cudzincov by mali podliehať prísnym obmedzeniam, ktoré sú celkom v súlade s medzinárodnými pravidlami, hlavne tými, čo sa týkajú imunity štátnych predstaviteľov.
V prospech novely sa vyslovilo 89 členov Poslaneckej snemovne, kým traja boli proti a 34 sa hlasovania zdržalo. Senát by ju mal podľa očakávania schváliť ešte tento týždeň. „Belgicko stráca svoju rolu prestížnej spravodlivosti, ale ostáva jednou z mála krajín, ktoré majú zákony trestajúce zločiny proti medzinárodnému humanitárnemu právu,“ povedala belgická ministerka spravodlivosti. Na to, aby novela vošla definitívne do platnosti, musí ju podpísať kráľ Albert II.
Desať prípadov súvisiacich s genocídou v Rwande a dva týkajúce sa vojen v Guatemale a Čade, do ktorých boli zapletení belgickí občania, bude v každopádne pokračovať.
(čtk, reuters)
