S tým súhlasia aj viacerí ekonómovia, podľa ktorých význam poľnohospodárstva pre slovenskú ekonomiku klesá. Kým začiatkom deväťdesiatych rokov prispeli poľnohospodári k výkonnosti celej ekonomiky viac ako desiatimi percentami, dnes je to menej ako päť percent.
„Klesá aj príspevok poľnohospodárstva k zamestnanosti alebo hospodárskemu výsledku štátu,“ hovorí konzervatívny analytik Radovan Kazda.
Z európskych fondov však naša vláda určila pre farmárov takmer celú jednu štvrtinu. Na budúci rok to má byť sedem miliárd korún a ak ich dokážu využiť, znamenalo by to, že oproti tomuto roku dostanú farmári o päť miliárd korún viac.
„Poľnohospodári využijú peniaze na výrobu poľnohospodárskych produktov, napríklad potravín, čím sa zmenia na krátkodobú spotrebu,“ upozornil analytik M. E. S. A. 10 Jaroslav Kling. Naopak, minúť viac peňazí napríklad na diaľnice považuje za dlhodobo prospešnú investíciu.
Poľnohospodári nesúhlasia. „Budeme síce chodiť po pekných cestách, ale čo z nich budeme vidieť? Zarastené a neobrobené polia,“ tvrdí hovorca poľnohospodárskej komory Stanislav Nemec. Podľa neho sú práve farmári najlepšie pripravení na čerpanie eurofondov.
Je možné, že vláda ešte odporúčanie Bruselu zváži a zmení svoje priority v prospech stavby ciest. Prihovára sa za to napríklad ministerstvo dopravy.
Vicepremiér Pál Csáky zodpovedný za európsku integráciu síce hovorí, že sa o tom ešte bude diskutovať, k odporúčaniam Európskej komisie má však výhrady. „Nemôžeme do poľnohospodárstva dať menej peňazí ako krajiny Visegrádskej štvorky, aby sme zabezpečili jeho konkurencieschopnosť.“
(eko)
