Keleová -Vasilková
spisovateľka
dcéra Františka Keleho
Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nikdy. Bola som poslušným, milým a prítulným dieťaťom. Volali ma Slniečko. Vyčerpala som si to v puberte, ktorú som prežívala až ako devätnásťročná. Vtedy rodičia dostali poriadne zabrať.
Chodili ste priveľmi po diskotékach?
Nebola som diskotékový typ, ale rada som vysedávala v kaviarničkách. Obľubovala som filozofické debaty s mojimi rovesníkmi pri poháriku červeného vína s kolou či pri káve. Okrem toho som zásadne ignorovala rodičovské rady. Teraz mi to život tak trocha vracia pri mojom osemnásťročnom synovi.
V čom sa vám otec najviac páči?
Otec bol vždy mojím vzorom a hovorievala som si, že podľa neho si budem hľadať aj životného partnera. Vážim si na ňom najmä trpezlivosť, dobrú vôľu a optimizmus.
Našli ste takého partnera?
Môj manžel je podobný ockovi, ale niekedy má toho všetkého až príliš veľa, a jeho trpezlivosť niekedy hraničí s apatiou.
Aké vlastnosti ste zdedili po otcovi?
Optimizmus a hádam aj pevnú vôľu.
V čom ste odlišní?
Aj mamina tvrdí, že sme veľmi podobní. Odlišnosti vyplývajú z toho, že on je muž a ja žena. Som ženské vydanie môjho otca. No samozrejme, že mám aj čo to z mamy.
Čo ste mu najčastejšie vyčítali?
Nič, vždy sme sa vedeli výborne pozhovárať. Zdôverovala som sa mu so svojimi pohľadmi na svet, s láskami, rozprávala som mu o priateľkách a podobne. Dodnes sa v tom nič nezmenilo. Chodievame na spoločné výstupy do Karpát a zhovárame sa celé hodiny. No keď bol na dlhých cestách, vždy mi veľmi chýbal.
Skúšal vás doma ako učiteľ zemepisu?
Bola som dieťa, ktoré bolo treba strkať do učenia a raz za čas aj vyskúšať. Zemepis som sa však učila rada. Ovládala som aj Vážske kaskády, no jedno mi nejde do hlavy - ako som to mohla tak rýchlo zabudnúť? (Smiech.)
Rozprával vám rozprávky?
Zbožňovala som jeho vymyslené fantastické rozprávky. Obdobné rozpráva mojim deťom, keď spoločne trávime víkendy na chalupe.
Sú inšpirované jeho cestami po svete?
Tie sa tam odzrkadľujú a navyše sú veľmi poučné.
Pomáha vám nejako dodnes?
Myslím si, že muži tu nie sú na to, aby vysávali byt a utierali prach. Pre mňa je dôležitý pocit, že moji najbližší muži - teda otec a manžel - stoja pri mne, že v nich mám oporu.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Na prázdniny u tety v Obdokovciach. Žili tam súrodenci mojej babiny a ja som u nich strávila niekoľko prázdnin. Pásla som husi, kŕmila sliepky, šmýkala som sa na stohu slamy. Zažívala som množstvo nádherných vecí, ktoré sú súčasným deťom čoraz vzdialenejšie.
Čím si myslíte, že by ste otcovi urobili najväčšiu radosť?
Ja mu robím radosť stále.
Neteší sa obzvlášť, keď vám vyjde nový román?
To nie je pre moju rodinu až také prvoradé. Viac sa tešíme z takých tých normálnych rodinných, ľudských vecí, napríklad, keď sa mi podarilo zhodiť pätnásť kilogramov alebo keď som po zdĺhavej chorobe vyzdravela.
Viete o otcovej prvej láske - kto to bol?
Viem, ale neprezradím, aby sa na mňa nenahneval.
Táňa Keleová -Vasilková je spisovateľka, ktorá vydala deväť čitateľsky úspešných románov - Cena za voľnosť, Manželky, Túžby, Mama pre Veroniku, Okienko do snov, Slzy a smiech, Čriepky, Čaro všednosti a Pozlátka. Jej knižky sa dobre predávajú, a preto dostala prezývku slovenská Daniele Steelová, ktorú však nemá rada. V auguste vychádza vo vydavateľstve Ikar reedícia jej románu Manželky, ktorú pred šiestimi rokmi vydal jej manžel. Na Vianoce pripravuje ďalší nový román. Má tri deti - Michala (18), Veroniku (11) a Táničku (6). Manžel Tibor Vasilko sa venuje softwerovým programom.
František Kele
cestovateľ, spisovateľ
otec Táne Keleovej- Vasilkovej
Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Vnímal som ju tak až na prahu dospelosti. Už sme to nečakali. Asi to bol prirodzený vývoj - kto je príliš dlho dobrý, raz buchne do stola.
Telefonovala vám kvôli výchovným problémom manželka, ak ste boli dlho na cestách?
Nikdy, hoci sa občas vyskytli aj veľmi vážne rodinné problémy. Manželka ma s nimi nikdy nezaťažovala. Čo už by som pomohol pomôcť, vzdialený tisícky kilometrov?
Čo na dcére najviac oceňujete?
Nepredpokladal som, že sa tak uchytí. Robí nám to s manželkou veľkú radosť. Už ma preskakuje, lebo hoci som napísal 33 kníh a ona deväť, v predaji je na tom dcéra oveľa lepšie.
Myslíte si, že je populárnejšia ako vy?
Nedávno som bol v Šali u generálneho riaditeľa podniku, ktorému ma uviedla sekretárka. Moje meno jej nič nehovorilo, tak som jej chcel pomôcť a spomenul som dcéru. Takmer explodovala. Táňa Keleová - Vasilková, to je vaša dcéra!? A vymenovala všetky jej knižky.
Po kom dcéra zdedila fantáziu?
Po nás oboch. Moja manželka ju viedla a snažila sa ju literárne usmerniť.
V čom ste si podobní?
Takmer vo všetkom. Povahové vlastnosti, komunikácia s ľuďmi, vzťah k prírode. Napríklad, ak mal u nás niekto narodeniny, vyšli sme na nejaký kopec. Táňa má päťčlennú rodinu a tiež chodievajú na narodeninové túry.
V čom ste úplne odlišní?
Asi v literatúre. Kým ja kráčam úzkou cestou literatúry faktu, ona je románopisec.
Ktorá z jej kníh sa vám najviac páči?
Na karpatských túrach mi vždy podrobne vyrozpráva dej najnovšieho románu. Na jej knižky som pripravený. Páči sa mi Okienko do snov a Mama pre Veroniku.
Za čo ste dcéru najviac chválili?
Málo sme ju chválili. Je správne, keď sa udrží rovnováha medzi chválou a kritikou.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Štvrťstoročie som pracoval v Ústave experimentálnej pedagogiky SAV. Fungoval som síce ako didaktik geografie, ale celý tím sa venoval výchove v rodine. Ja som čítal v tom čase o výchove asi všetko...
Rozprávali ste jej rozprávky?
Rozprával som jej rozprávkový cyklus, v ktorom pokračujem pri svojich vnukoch. Dcéra aj manželka ma prehovárajú, aby som ich všetky spísal a vydal. Musím o tom porozmýšľať.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Veľa. Mnoho sa pomestí do času, keď som bol na cestách.
Myslíte, že si rozumiete?
Veľmi.
Pomáhate jej nejako dodnes?
Nezneužíva nás. Ak však čokoľvek potrebuje, usilujem sa jej vyhovieť.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Veľmi často, pretože bývame neďaleko. Chodievame spolu na chalupu, k moru aj na turistiku.
Cestovateľ Fero Kele je pôvodným povolaním učiteľ zemepisu. Za katedrou strávil 16 rokov, najdlhšie však pôsobil na Ústave experimentálnej pedagogiky SAV ako samostatný vedecký pracovník. Základom jeho záujmu bolo však vždy cestovateľstvo. Pochodil všetky kontinenty, zo svojich ciest napísal 33 kníh. Naposledy navštívil národné parky Venezuely, o ktorých pripravuje najnovšiu knihu.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl
